| Descarga e instala la(s) fuente(s) indispensable(s) para ver Sánscrito en toda su gloria Lee Transliterando (2) (castellano) para comprender plenamente el sistema de transliteración |
Pratyabhijñāhṛdayam - Comentario - Shaivismo Trika
El corazón del Reconocimiento - Comentario de Kṣemarāja sobre su propio Pratyabhijñāhṛdayam
Introducción
Hola, Gabriel Pradīpaka una vez más. Éste es simplemente el comentario que el mismísimo autor del Pratyabhijñāhṛdayam (o sea, Kṣemarāja) compuso para esa escritura. Por lo tanto, mi introducción al Pratyabhijñāhṛdayam es mayormente válida aquí también. Este libro es muy simple en comparación con la principal escritura que trata sobre Pratyabhijñā (reconocimiento del Ser), es decir, la célebre Īśvarapratyabhijñā de Utpaladeva, la cual exige un poderoso intelecto para comprender sus intrincamientos. Pero eso no es decir que este comentario sobre el Pratyabhijñāhṛdayam carecerá de sus inherentes dificultades. No, será difícil a veces como es usual con las escrituras de Trika, pero comparado con el tratado antedicho (y con otros tratados similares), es totalmente sencillo. Es como un práctico manual que conduce a un aspirante hacia la Liberación Final rápidamente. Si quieres reconocer tu divinidad de manera tan fácil como sea posible, este manual es para ti. No bromeo. Una vez que lo leas, no puedes errarle al blanco ya más en lo concerniente al reconocimiento del Ser (también conocido como Liberación Final).
Una cosa más: Sólo traduciré esta escritura sin dar ninguna explicación pormenorizada. Si quieres una extensa explicación, te recomiendo comprar el libro del venerable Jaideva Singh. Este gran traductor se tomó el trabajo de explicarlo todo en detalle.
Importante: Todo lo que está entre paréntesis y en cursiva dentro de la traducción ha sido añadido por mí con el fin de completar el sentido de una frase u oración en particular. A su vez, todo lo que está entre doble guion (--...--) constituye información adicional aclaratoria también añadida por mí.
Inicio
ॐ नमो मङ्गलमूर्तये।
अथ प्रत्यभिज्ञाहृदयम्।
नमः शिवाय सततं पञ्चकृत्यविधायिने।
चिदानन्दघनस्वात्मपरमार्थावभासिने॥१॥
शाङ्करोपनिषत्सारप्रत्यभिज्ञामहोदधेः।
क्षेमेणोद्ध्रियते सारः संसारविषशान्तये॥२॥
इह ये सुकुमारमतयोऽकृततीक्ष्णतर्कशास्त्रपरिश्रमाः शक्तिपातवशोन्मिषत्पारमेश्वरसमावेशाभिलाषाः कतिचिद्भक्तिभाजस्तेषामीश्वरप्रत्यभिज्ञोपदेशतत्त्वं मनागुन्मील्यते।
Om̐ namo maṅgalamūrtaye|
Atha pratyabhijñāhṛdayam|
Namaḥ śivāya satataṁ pañcakṛtyavidhāyine|
Cidānandaghanasvātmaparamārthāvabhāsine||1||
Śāṅkaropaniṣatsārapratyabhijñāmahodadheḥ|
Kṣemeṇoddhriyate sāraḥ saṁsāraviṣaśāntaye||2||
Iha ye sukumāramatayo'kṛtatīkṣṇatarkaśāstrapariśramāḥ śaktipātavaśonmiṣatpārameśvarasamāveśābhilāṣāḥ katicidbhaktibhājasteṣāmīśvarapratyabhijñopadeśatattvaṁ manāgunmīlyate|
Om̐ - Salutacion (namas) a Éste cuya Forma es Auspiciosa (maṅgala-mūrtaye)
Y ahora comienza (atha) El Corazón del Reconocimiento (pratyabhijñā-hṛdayam)
Salutación (namas) a Śiva (śivāya) que eternamente realiza los Cinco Actos (satatam pañca-kṛtya-vidhāyine), (y) que manifiesta a la Más Alta Realidad, (a saber,) al propio Ser que es una masa compacta de Conciencia y Bienaventuranza (cit-ānanda-ghana-sva-ātma-parama-artha-avabhāsine)||1||
Desde el Gran Océano del reconocimiento cuyo núcleo es la doctrina esotérica de Śaṅkara (śāṅkara-upaniṣad-sāra-pratyabhijñā-mahā-udadheḥ) ha sido extraída (uddhriyate) (Su) Esencia (sāraḥ) por parte de Kṣemarāja (kṣemeṇa) para la cesación del veneno (conocido como) Trasmigración (saṁsāra-viṣa-śāntaye)||2||
Aquí --en este mundo-- (iha), (existen) algunas (personas) que poseen devoción (katicid-bhakti-bhājaḥ) (y) están deseosas de (alcanzar) absorción en el Señor Supremo que se expande debido al descenso de Poder (śakti-pāta-vaśa-unmiṣat-pārama-īśvara-samāveśa-abhilāṣāḥ), (pero) que (ye) tienen una inteligencia muy tierna --un intelecto muy débil-- (su-kumāra-matayaḥ) (y que por lo tanto) no han hecho un agudo estudio de las escrituras que versan sobre Lógica (akṛta-tīkṣṇa-tarka-śāstra-pariśramāḥ). (Entonces,) para ellos --para dichas personas-- (teṣām), la verdad acerca de la enseñanza (exhibida) en la Īśvarapratyabhijñā (de Utpaladeva) (īśvara-pratyabhijñā-upadeśa-tattvam) ha sido desplegada levemente (por mí) (manāk unmīlyate).
Aforismo 1
तत्र स्वात्मदेवताया एव सर्वत्र कारणत्वं सुखोपायप्राप्यत्वं महाफलत्वं चाभिव्यङ्क्तुमाह—
चितिः स्वतन्त्रा विश्वसिद्धिहेतुः॥१॥
विश्वस्य — सदाशिवादेः भूम्यन्तस्य सिद्धौ — निष्पत्तौ प्रकाशने स्थित्यात्मनि परप्रमातृविश्रान्त्यात्मनि च संहारे पराशक्तिरूपा चितिर्भगवती स्वतन्त्रा — अनुत्तरविमर्शमयी शिवभट्टारकाभिन्ना हेतुः — कारणम्। अस्यां हि प्रसरन्त्यां जगद् उन्मिशति व्यवतिष्ठते च निवृत्तप्रसरायां च निमिषतीति स्वानुभव एवात्र साक्षी। अन्यस्य तु मायाप्रकृत्यादेः चित्प्रकाशभिन्नस्याप्रकाशमानत्वेनासत्त्वान्न क्वचिदपि हेतुत्वं प्रकाशमानत्वे तु प्रकाशैकात्म्यात्प्रकाशरूपा चितिरेव हेतुर्न त्वसौ कश्चित्। अत एव देशकालाकारा एतत्सृष्टा एतदनुप्राणिताश्च नैतत्स्वरूपं भेत्तुमलम् — इति व्यापकनित्योदितपरिपूर्णरूपा इयमित्यर्थलभ्यमेवैतत्।
ननु जगदपि चितो भिन्नं नैव किञ्चिदभेदे च कथं हेतुहेतुमद्भाव उच्यते। चिदेव भगवती स्वच्छस्वतन्त्ररूपा तत्तदनन्तजगदात्मना स्फुरति — इत्येतावत्परमार्थोऽयं कार्यकारणभावः। यतश्चेयमेव प्रमातृप्रमाणप्रमेयमयस्य विश्वस्य सिद्धौ — प्रकाशने हेतुस्ततोऽस्याः स्वतन्त्रापरिच्छिन्नस्वप्रकाशरूपायाः सिद्धावभिनवार्थप्रकाशनरूपं न प्रमाणवराकमुपयुक्तमुपपन्नं वा। तदुक्तं त्रिकसारे —
स्वपदा स्वशिरश्छायां यद्वल्लङ्घितुमीहते।
पादोद्देशे शिरो न स्यात्तथेयं बैन्दवी कला॥
इति।
यतश्चेयं विश्वस्य सिद्धौ पराद्वयसामरस्यापादनात्मनि च संहारे हेतुस्तत एव स्वतन्त्रा। प्रत्यभिज्ञातस्वातन्त्र्या सती भोगमोक्षस्वरूपाणां विश्वसिद्धीनां हेतुः — इति आवृत्त्या व्याख्येयम्।
अपि च विश्वं — नीलसुखदेहप्राणादि तस्य या सिद्धिः — प्रमाणोपारोहक्रमेण विमर्शमयप्रमात्रावेशः सैव हेतुः — परिज्ञान उपायो यस्याः। अनेन च सुखोपायत्वमुक्तम्। यदुक्तं श्रीविज्ञानभट्टारके —
ग्राह्यग्राहकसंवित्तिः सामान्या सर्वदेहिनाम्।
योगिनां तु विशेषोऽयं सम्बन्धे सावधानता॥
इति।
चितिः — इत्येकवचनं देशकालाद्यनवच्छिन्नतामभिदधत् समस्तभेदवादानामवास्तवतां व्यनक्ति। स्वतन्त्रशब्दो ब्रह्मवादवैलक्षण्यमाचक्षाणश्चितो माहेश्वर्यसारतां ब्रूते। विश्व इत्यादिपदमशेषशक्तित्वं सर्वकारणत्वं सुखोपायत्वं महाफलं चाह॥१॥
Iha ye sukumāramatayo'kṛtatīkṣṇatarkaśāstrapariśramāḥ śaktipātonmiṣitapārameśvarasamāveśābhilāṣiṇaḥ katicid bhaktibhājaḥ teṣāmīśvarapratyabhijñopadeśatattvaṁ manāgunmīlyate|
Tatra svātmadevatāyā eva sarvatra kāraṇatvaṁ sukhopāyaprāpyatvaṁ mahāphalatvaṁ cābhivyaṅktumāha—
Citiḥ svatantrā viśvasiddhihetuḥ||1||
Viśvasya — sadāśivādeḥ bhūmyantasya siddhau — niṣpattau prakāśane sthityātmani parapramātṛviśrāntyātmani ca saṁhāre parāśaktirūpā citirbhagavatī svatantrā — anuttaravimarśamayī śivabhaṭṭārakābhinnā hetuḥ — kāraṇam| Asyāṁ hi prasarantyāṁ jagad unmiśati vyavatiṣṭhate ca nivṛttaprasarāyāṁ ca nimiṣatīti svānubhava evātra sākṣī| Anyasya tu māyāprakṛtyādeḥ citprakāśabhinnasyāprakāśamānatvenāsattvānna kvacidapi hetutvaṁ prakāśamānatve tu prakāśaikātmyātprakāśarūpā citireva heturna tvasau kaścit| Ata eva deśakālākārā etatsṛṣṭā etadanuprāṇitāśca naitatsvarūpaṁ bhettumalam — Iti vyāpakanityoditaparipūrṇarūpā iyamityarthalabhyamevaitat|
Nanu jagadapi cito bhinnaṁ naiva kiñcidabhede ca kathaṁ hetuhetumadbhāva ucyate| Cideva bhagavatī svacchasvatantrarūpā tattadanantajagadātmanā sphurati — Ityetāvatparamārtho'yaṁ kāryakāraṇabhāvaḥ| Yataśceyameva pramātṛpramāṇaprameyamayasya viśvasya siddhau — prakāśane hetustato'syāḥ svatantrāparicchinnasvaprakāśarūpāyāḥ siddhāvabhinavārthaprakāśanarūpaṁ na pramāṇavarākamupayuktamupapannaṁ vā| Taduktaṁ trikasāre —
Svapadā svaśiraśchāyāṁ yadvallaṅghitumīhate|
Pādoddeśe śiro na syāttatheyaṁ baindavī kalā||
Iti|
Yataśceyaṁ viśvasya siddhau parādvayasāmarasyāpādanātmani ca saṁhāre hetustata eva svatantrā| Pratyabhijñātasvātantryā satī bhogamokṣasvarūpāṇāṁ viśvasiddhīnāṁ hetuḥ — Iti āvṛttyā vyākhyeyam|
Api ca viśvaṁ — nīlasukhadehaprāṇādi tasya yā siddhiḥ — pramāṇopārohakrameṇa vimarśamayapramātrāveśaḥ saiva hetuḥ — parijñāna upāyo yasyāḥ| Anena ca sukhopāyatvamuktam| Yaduktaṁ śrīvijñānabhaṭṭārake —
Grāhyagrāhakasaṁvittiḥ sāmānyā sarvadehinām|
Yogināṁ tu viśeṣo'yaṁ sambandhe sāvadhānatā||
iti|
Citiḥ — Ityekavacanaṁ deśakālādyanavacchinnatāmabhidadhat samastabhedavādānāmavāstavatāṁ vyanakti| Svatantraśabdo brahmavādavailakṣaṇyamācakṣāṇaścito māheśvaryasāratāṁ brūte| Viśva ityādipadamaśeṣaśaktitvaṁ sarvakāraṇatvaṁ sukhopāyatvaṁ mahāphalaṁ cāha||1||
Ahí (tatra), para hacer clara (abhivyaṅktum) la causalidad (kāraṇatvam) en todo lugar (sarvatra) de la deidad (llamada) el propio Ser (sva-ātma-devatāyāḥ eva), la posibilidad de alcanzarlo mediante medios fáciles (sukha-upāya-prāpyatvam), y (ca) el Gran Fruto --la Liberación-- (mahā-phalatvam), (Kṣemarāja, el autor de tanto la escritura original como de este comentario) dijo (āha):
La independiente (svatantrā) Śakti o Poder Supremo (citiḥ) (es) la causa de manifestación, sostenimiento y disolución del universo (viśva-siddhi-hetuḥ)||1||
Citi --Śakti-- (citiḥ), que es el Poder Más Elevado (parā-śakti-rūpā), la Señora (bhagavatī) Libre (svatantrā) que es insuperable Vimarśa (anuttara-vimarśa-mayī) (y) no está separada del Santo Śiva (śiva-bhaṭṭāraka-abhinnā) (es) el «hetu» (hetuḥ) (o) causa (kāraṇam) de la «siddhi» (siddhau) (o) producción (niṣpattau), (es decir,) de la manifestación (prakāśane), sostenimiento (sthiti-ātmani), y (ca) retiro/disolución (saṁhāre) —que es un reposo en el Conocedor Supremo (para-pramātṛ-viśrānti-ātmani)— del universo (viśvasya) —desde Sadāśiva (sadāśiva-ādeḥ) hasta el elemento tierra (bhūmi-antasya)—. «Cuando Ella se expande (asyām hi prasarantyām), el universo (jagat) surge (unmiśati) y (ca) permanece (vyavatiṣṭhate); y (ca) cuando Su expansión cesa (nivṛtta-prasarāyām), (el universo) se retira (nimiṣati iti)» — La propia experiencia (sva-anubhava eva) da testimonio (sākṣī) de esto (atra). En el caso de otras (realidades, tales como) Māyā, Prakṛti, etc. (anyasya tu māyā-prakṛti-ādeḥ), que son (generalmente consideradas como) distintas de la Luz de la Conciencia (cit-prakāśa-bhinnasya), al estar desprovistas de (tal) Luz (aprakāśamānatvena), ellas no son causas --lit. causalidad-- en ninguna parte (na kvacid api hetutvam) porque no existen (asattvāt). Pero (tu) si están manifiestas (prakāśamānatve), (entonces) tienen la naturaleza de la Luz (prakāśa-rūpā) ya que son idénticas a la Luz (prakāśa-aikātmyāt). Citi --Śakti-- (citiḥ) Misma/únicamente (eva) es la causa (hetuḥ), y no (na tu) esas otras cosas (asau kaścid). Por esta misma razón (atas eva), espacio, tiempo y forma (deśa-kāla-ākārāḥ), manifestados y animados por Ella (etad-sṛṣṭāḥ etad-anuprāṇitāḥ ca), no son capaces de penetrar (na... bhettum alam) en Su naturaleza esencial (etad-svarūpam). (¿Por qué? «Porque) esta (iti... iyam) naturaleza esencial (Suya es) omnipresente, eterna y totalmente perfecta y plena (vyāpaka-nitya-udita-paripūrṇa-rūpā... iti)». Esto (etad) es obtenible a partir del significado (del primer aforismo) (artha-labhyam eva).
Una objeción (nanu): (Si) el mundo (jagat api) es distinto (bhinnam) de la Conciencia (citaḥ), (entonces) no es nada en absoluto (na eva kiñcid). Pero (ca) en el caso de que haya unidad (entre el mundo y la Conciencia, entonces) (abhede) ¿cómo (katham) se dice (que existe) (ucyate) (entre ambos) la relación de causa y efecto (hetu-hetumat-bhāvaḥ)? (La respuesta a esta pregunta es:) «La Santa (bhagavatī) Conciencia Misma (cit eva), transparente y libre (svaccha-svatantra-rūpā), aparece brillantemente (aphurati) como los múltiples e innumerables mundos (tad-tad-ananta-jagat-ātmanā... iti)» — Esto (ayam), en el más alto sentido (etāvat-parama-arthaḥ), (constituye) la relación de causa y efecto (kārya-kāraṇa-bhāvaḥ). Y (ca) porque (yatas) Ella --Citi o Śakti-- (iyam) Misma (eva) es la causa (hetuḥ) de la siddhi o manifestación (siddhau prakāśane) del universo que consiste de conocedores, conocimiento/medios de conocimiento y objetos conocibles (pramātṛ-pramāṇa-prameya-mayasya viśvasya), por lo tanto (tatas) un miserable medio de prueba (pramāṇa-varākam) no es (na) apto (upayuktam) o (vā) apropiado (upapannam) para probar (siddhau) Su naturaleza que es independiente, indivisible y autoluminosa (asyāḥ svatantra-aparicchinna-sva-prakāśa-rūpāyāḥ). Eso (mismo) (tad) se ha dicho (uktam) en el Trikasāra (trikasāre) —
«Al igual que (yadvat) (cuando) uno intenta (īhate) saltar (laṅghitum) con su pie (sva-padā) sobre la sombra de su propia cabeza (sva-śiras-chāyām), (la sombra de) la cabeza (śiras) no está (na syāt) en el lugar (donde pisa) el pie (pāda-uddeśe), similarmente (tathā) (ocurre con) esta (iyam) Baindavī kalā --el poder que tiene la Conciencia para permanecer siempre como el Conocedor-- (baindavī kalā... iti)».
Y (ca) puesto que (yatas) Ella --Citi o Śakti-- (iyam) (es) la causa (hetu) de la siddhi (siddhau), (la cual incluye) saṁhāra --disolución o retiro-- (ca saṁhāre) —cuya naturaleza es producir (āpādana-ātmani) identidad con la Suprema (Realidad) No Dual (para-advaya-sāmarasya)—, (Ella es) por consiguiente (tatas eva) independiente (svatantrā). Cuando la Libre es reconocida (pratyabhijñāta-svātantryā satī), (Ella es también) la causa (hetuḥ) de todos los logros cuyas naturalezas son disfrute mundano y Liberación (bhoga-mokṣa-svarūpāṇām viśva-siddhīnām) — Mediante repetición (āvṛttyā), (este primer aforismo también) debería explicarse de esta manera (iti... vyākhyeyam) --es decir, traduciendo «siddhi» como los logros de disfrute mundano y Liberación--.
Además (api ca), el universo (viśvam) (se compone de realidades tales como) color azul, placer, cuerpo, energía vital, etc. (nīla-sukha-deha-prāṇa-ādi). Esto que (yā... sā eva) (es) la siddhi o establecimiento (siddhiḥ) de eso --del universo-- (tasya) (constituye) el hetu (hetu) —(o sea,) el medio (upāyaḥ) para darse cuenta de Ella (parijñāne... yasyāḥ)—. (Tal siddhi es) una penetración en el Sujeto o Conocedor que está lleno de Vimarśa (vimarśa-maya-pramātṛ-āveśaḥ) por medio de un acto gradual y sucesivo de montarse a partir de pramāṇa o conocimiento (pramāṇa-upāroha-krameṇa). Con esto --con «medio»-- (anena ca) se quiso decir (uktam) un medio fácil (sukha-upāyatvam). Como se ha dicho (yad uktam) en el muy venerable Vijñānabhairava (śrī-vijñāna-bhaṭṭārake) —
"La conciencia de objeto y sujeto (grāhya-grāhaka-saṁvittiḥ) es común (sāmānyā) para todos los (seres) encarnados (sarva-dehinām). Pero (tu) en el caso de los yogī-s (yoginām), ésta (ayam) (es) la diferencia (viśeṣaḥ): (Hay) atención (sāvadhānatā) a la relación (entre sujeto y objeto) (sambandhe... iti) --en suma, el yogī está consciente de que el sujeto es el origen del objeto--."
«Citi» --Śakti-- (citiḥ... iti): El número singular (eka-vacanam) denota (abhidadhat) que Ella no queda dividida por espacio, tiempo, etc. (deśa-kāla-ādi-anavacchinnatām), (y como resultado) indica (vyanakti) la irrealidad (avāstavatām) de todas las doctrinas dualistas (samasta-bheda-vādānām). La palabra «svatantrā» --independiente-- (svatantra-śabdaḥ) (en el aforismo,) proclamando (ācakṣāṇaḥ) disparidad con respecto a la doctrina de Brahma (brahma-vāda-vailakṣaṇyam), anuncia (brūte) que la esencia de la Conciencia es el Gran Poder --o sea, Śakti-- (citaḥ māheśvarya-sāratām). La palabra «viśva», etc. (viśvaḥ iti-ādi-padam) expresa (āha) que (Citi) tiene todo el Poder (aśeṣa-śaktitvam), es la causa de todo (sarva-kāraṇatvam), se vuelve un medio fácil (para la Liberación) (sukha-upāyatvam), y (ca) constituye (de hecho) el Gran Fruto --la Liberación misma-- (mahā-phalam)||1||
Aforismo 2
ननु विश्वस्य यदि चितिर्हेतुस्तदस्या उपादानाद्यपेक्षायां भेदवादापरित्यागः स्यात् — इत्याशङ्क्य आह—
स्वेच्छया स्वभित्तौ विश्वमुन्मीलयति॥२॥
स्वेच्छया न तु ब्रह्मादिवदन्येच्छेया तयैव च न तूपादानाद्यपेक्षया — एवं हि प्रागुक्तस्वातन्त्र्यहान्या चित्त्वमेव न घटेत — स्वभित्तौ न त्वन्यत्र क्वापि प्राग्निर्णीतं विश्वं दर्पणे नगरवदभिन्नमपि भिन्नमिवोन्मीलयति। उन्मीलनं चावस्थितस्यैव प्रकटीकरणम् — इत्यनेन जगतः प्रकाशैकात्म्येनावस्थानमुक्तम्॥२॥
Nanu viśvasya yadi citirhetustadasyā upādānādyapekṣāyāṁ bhedavādāparityāgaḥ syāt — Ityāśaṅkya āha—
Svecchayā svabhittau viśvamunmīlayati||2||
Svecchayā na tu brahmādivadanyeccheyā tayaiva ca na tūpādānādyapekṣayā — Evaṁ hi prāguktasvātantryahānyā cittvameva na ghaṭeta — svabhittau na tvanyatra kvāpi prāgnirṇītaṁ viśvaṁ darpaṇe nagaravadabhinnamapi bhinnamivonmīlayati| Unmīlanaṁ cāvasthitasyaiva prakaṭīkaraṇam — Ityanena jagataḥ prakāśaikātmyenāvasthānamuktam||2||
Una objeción (nanu): Si (yadi) Citi --Śakti-- (citiḥ) (es) la causa (hetuḥ) del universo (viśvasya), entonces (tad) al necesitar ser la causa material, etc. (asyāḥ upādāna-ādi-apekṣāyām), no habría abandono de la doctrina dualista (bheda-vāda-aparityāgaḥ syāt) — Después de objetar así (Iti āśaṅkya), (Kṣemarāja) dijo (lo siguiente como respuesta) (āha):
A través de Su propio (Poder de) Voluntad (sva-icchayā), Ella --o sea, "Citi"-- despliega (unmīlayati) al universo (viśvam) sobre Su propio Lienzo (sva-bhittau)||2||
A través de Su propio (Poder de) Voluntad (sva-icchayā), y no (na tu) a través de la voluntad de otro (anya-iccheyā), como (sostienen los seguidores de la filosofía) de Brahma, etc. (brahma-ādi-vat). Asimismo (ca), (este despliegue del universo es producido) por Ella Misma (tayā eva), y no (na tu) por --lit. con referencia a-- una causa material, etc. (upādāna-ādi-apekṣayā). De este modo (evam hi), si existiese omisión de la Libertad antedicha (prāk-ukta-svātantrya-hānyā), el estado de «Cit» --Conciencia-- (en Citi Misma) (cittvam eva) simplemente no sería posible (na ghaṭeta). Ella --Citi-- despliega (unmīlayati) al universo (viśvam) previamente determinado (prāk-nirṇītam) sobre Su propio Lienzo (sva-bhittau) —y no (na tu) en alguna otra parte (anyatra kvāpi)— como si fuese una ciudad (nagara-vat) (reflejada) en un espejo (darpaṇe), la cual aunque no es distinta (abhinnam api) (de la ciudad original,) parece ser diferente (bhinnam iva). Y (ca) el despliegue (del universo) (unmīlanam) (es solamente) el acto de hacer visible (prakaṭīkaraṇam) lo que ya permanecía (en Ella) (avasthitasya eva). De esta forma (iti), mediante esto --mediante la oración anterior-- (anena) se menciona (uktam) que la existencia (avasthānam) del universo (jagataḥ) es idéntica a (Su) Luz (prakāśa-aikātmyena)||2||
Aforismo 3
अथ विश्वस्य स्वरूपं विभागेन प्रतिपादयितुमाह—
तन्नानानुरूपग्राह्यग्राहकभेदात्॥३॥
तद् विश्वं नाना — अनेकप्रकारम्। कथम् — अनुरूपाणाम् — परस्परौचित्यावस्थितीनां ग्राह्याणां ग्राहकाणां च भेदात् — वैचित्र्यात्। तथा च सदाशिवतत्त्वेऽहन्ताच्छादितास्फुटेदन्तामयं यादृशं परापररूपं विश्वं ग्राह्यं तादृगेव श्रीसदाशिवभट्टारकाधिष्ठितो मन्त्रमहेश्वराख्यः प्रमातृवर्गः परमेश्वरेच्छावकल्पिततथावस्थानः। ईश्वरतत्त्वे स्फुटेदन्ताहन्तासामानाधिकरण्यात्म यादृग्विश्वं ग्राह्यं तथाविध एवेश्वरभट्टारकाधिष्ठितो मन्त्रेश्वरवर्गः। विद्यापदे श्रीमदनन्तभट्टारकाधिष्ठिता बहुशाखावान्तरभेदभिन्ना यथाभूता मन्त्राः प्रमातारस्तथाभूतमेव भेदैकसारं विश्वमपि प्रमेयम्। मायोर्ध्वे यादृशा विज्ञानाकलाः कर्तृताशून्यशुद्धबोधात्मानस्तादृगेव तदभेदसारं सकलप्रलयाकलात्मकपूर्वावस्थापरिचितमेषां प्रमेयम्। मायायां शून्यप्रमातॄणां प्रलयकेवलिनां स्वोचितं प्रलीनकल्पं प्रमेयम्। क्षितिपर्यन्तावस्थितानां तु सकलानां सर्वतो भिन्नानां परिमितानां तथाभूतमेव प्रमेयम्। तदुत्तीर्णशिवभट्टारकस्य प्रकाशैकवपुषः प्रकाशैकरूपा एव भावाः। श्रीमत्परमशिवस्य पुनर्विश्वोत्तीर्णविश्वात्मकपरमानन्दमयप्रकाशैकघनस्यैवंविधमेव शिवादिधरण्यन्तमखिलमभेदेनैव स्फुरति न तु वस्तुतोऽन्यत्किञ्चिद्ग्राह्यं ग्राहकं वापि तु श्रीपरमशिवभट्टारक एवेत्थं नानावैचित्र्यसहस्रैः स्फुरति — इत्यभिहितप्रायम्॥३॥
Atha viśvasya svarūpaṁ vibhāgena pratipādayitumāha—
Tannānānurūpagrāhyagrāhakabhedāt||3||
Tad viśvaṁ nānā — Anekaprakāram| Katham — Anurūpāṇām — parasparaucityāvasthitīnāṁ grāhyāṇāṁ grāhakāṇāṁ ca bhedāt — vaicitryāt| Tathā ca sadāśivatattve'hantācchāditāsphuṭedantāmayaṁ yādṛśaṁ parāpararūpaṁ viśvaṁ grāhyaṁ tādṛgeva śrīsadāśivabhaṭṭārakādhiṣṭhito mantramaheśvarākhyaḥ pramātṛvargaḥ parameśvarecchāvakalpitatathāvasthānaḥ| Īśvaratattve sphuṭedantāhantāsāmānādhikaraṇyātma yādṛgviśvaṁ grāhyaṁ tathāvidha eveśvarabhaṭṭārakādhiṣṭhito mantreśvaravargaḥ| Vidyāpade śrīmadanantabhaṭṭārakādhiṣṭhitā bahuśākhāvāntarabhedabhinnā yathābhūtā mantrāḥ pramātārastathābhūtameva bhedaikasāraṁ viśvamapi prameyam| Māyordhve yādṛśā vijñānākalāḥ kartṛtāśūnyaśuddhabodhātmānastādṛgeva tadabhedasāraṁ sakalapralayākalātmakapūrvāvasthāparicitameṣāṁ prameyam| Māyāyāṁ śūnyapramātṝṇāṁ pralayakevalināṁ svocitaṁ pralīnakalpaṁ prameyam| Kṣitiparyantāvasthitānāṁ tu sakalānāṁ sarvato bhinnānāṁ parimitānāṁ tathābhūtameva prameyam| Taduttīrṇaśivabhaṭṭārakasya prakāśaikavapuṣaḥ prakāśaikarūpā eva bhāvāḥ| Śrīmatparamaśivasya punarviśvottīrṇaviśvātmakaparamānandamayaprakāśaikaghanasyaivaṁvidhameva śivādidharaṇyantamakhilamabhedenaiva sphurati na tu vastuto'nyatkiñcidgrāhyaṁ grāhakaṁ vāpi tu śrīparamaśivabhaṭṭāraka evetthaṁ nānāvaicitryasahasraiḥ sphurati — Ityabhihitaprāyam||3||
Ahora (atha), para explicar (pratipādayitum) la naturaleza esencial (sva-rūpam) del universo (viśvasya) en detalle (vibhāgena), (el autor) dijo (āha):
Eso --es decir, "el universo"-- (tad) (es) múltiple a causa de la diferenciación de objetos o conocibles (y) experimentadores o sujetos (recíprocamente) adaptados (nānā-anurūpa-grāhya-grāhaka-bhedāt)||3||
Eso (tad), el universo (viśvam), (es) múltiple (nānā) —(aparece) de muchas maneras (aneka-prakāram)—. ¿Cómo (katham)? A causa de la diferenciación (bhedāt) (o) multiciplicidad (vaicitryāt) de objetos (grāhyāṇām) y (ca) sujetos (grāhakāṇām) que son «anurūpa» (anurūpāṇām), (a saber,) que están en un estado de adaptación --lit. aptitud/adecuación-- recíproca (paraspara-aucitya-avasthitīnām). De igual forma (tathā ca), así como (yādṛśam) en la categoría Sadāśiva (sadāśiva-tattve), el universo (viśvam) (aparece como) un objeto (grāhyam) cuya naturaleza es unidad en la diversidad --lit. mezcla de supremo y no supremo-- (para-apara-rūpam), (y) que consiste en una condición borrosa de Esto cubierta por la condición de Yo (ahantā-ācchādita-asphuṭa-idantā-mayam), de manera similar (tādṛk eva) (también hallas ahí) al grupo de conocedores (pramātṛ-vargaḥ) llamado grandes señores del Mantra (mantra-mahā-īśvara-ākhyaḥ) presidido por el venerable Sadāśivabhaṭṭāraka (śrī-sadāśiva-bhaṭṭāraka-adhiṣṭhitaḥ), (y) cuya existencia ha sido acordemente preparada por la Voluntad del Señor Supremo (parama-īśvara-icchā-avakalpita-tathā-avasthānaḥ). Al igual que (yādṛk) en la categoría Īśvara (īśvara-tattve), el universo (viśvam) (aparece como) un objeto (grāhyam) en el cual hay correlación de condición nítida de Yo y condición nítida de Esto (sphuṭa-idantā-ahantā-sāmānādhikaraṇya-ātma), similarmente (tathāvidhaḥ eva), (tú también hallas ahí) al grupo de señores del Mantra (mantra-īśvara-vargaḥ) presidido por Īśvarabhaṭṭāraka (īśvara-bhaṭṭāraka-adhiṣṭhitaḥ). Así como (yathābhūtāḥ) en el estado de Sadvidyā (vidyā-pade) (encuentras) a los conocedores (denominados) Mantra-s (mantrāḥ pramātāraḥ), divididos en diferentes clases (conjuntamente con) muchas (otras) ramificaciones (bahu-śākhā-avāntara-bheda-bhinnāḥ), presididos por el venerable Anantabhaṭṭāraka (śrīmat-anantabhaṭṭāraka-adhiṣṭhitāḥ), así también (tathābhūtam eva) (descubres que) el universo también (viśvam api) (aparece como) un objeto (prameyam) cuya única esencia es la diferenciación (bheda-eka-sāram). Del mismo modo que (yādṛśā) por encima de Māyā (māyā-ūrdhve) (y por debajo de Sadvidyā están) los Vijñānākala-s (vijñānākalāḥ) que son Conciencia pura desprovista de agencia --condición de hacedor-- (kartṛtā-śūnya-śuddha-bodha-ātmānaḥ), de igual manera (tādṛk eva), (por debajo de Māyā y en Māyā misma, también encuentras) a su --de los Vijñānākala-s-- (eṣām) objeto (prameyam) cuya esencia es unidad con ellos (tad-abheda-sāram), (y) que les es conocido a partir de existencias previas (y) se compone de Sakala-s y Pralayākala-s (sakala-pralayākala-ātmaka-pūrva-avasthā-paricitam). En Māyā (māyāyām) (está) el objeto (prameyam) de los Pralayakevalī-s (pralayakevalinām) (o) conocedores del vacío (śūnya-pramātṝṇām), el cual es igual a la inconsciencia (pralīna-kalpam) (y consecuentemente) apropiado para ellos (sva-ucitam). El objeto (prameyam) de los Sakala-s (sakalānām), que son totalmente variados (sarvatas bhinnānām), limitados (parimitānām), (y) que están estacionados (en el área que) termina en el elemento tierra (kṣiti-paryanta-avasthitānām tu), es tal (como ellos mismos --variado y limitado--) (tathābhūtam eva). (No obstante,) en el caso del Santo Śiva que está por encima de esos (conocedores anteriores) (tad-uttīrṇa-śiva-bhaṭṭārakasya), al ser la Luz Su única esencia (prakāśa-eka-vapuṣaḥ), (tiene) Estados (bhāvāḥ) que son sólo Luz (prakāśa-eka-rūpāḥ). Sin embargo (punar), en el caso del Glorioso Paramaśiva (śrīmat-parama-śivasya), que es una compacta masa de Luz que consiste en la Más Elevada Bienaventuranza que es tanto inmanente como trascendente con relación al universo (viśva-uttīrṇa-viśva-ātmaka-parama-ānanda-maya-prakāśa-eka-ghanasya), tal (universo), enteramente (evaṁvidham eva... akhilam), comenzando en Śiva y terminando en el elemento tierra (śiva-ādi-dharaṇī-antam) aparece destellantemente (sphurati) en unidad (con Él Mismo) (abhedena eva). (En Su Estado,) no existe realmente ningún otro (na tu vastutas anyat kiñcid) objeto (grāhyam) o (vā) sujeto (grāhakam), sino que más bien (api tu) sólo el Muy Venerable Paramaśiva (śrī-paramaśiva-bhaṭṭārakaḥ eva) (existe allí). De esta manera (ittham), Él aparece (sphurati) como miles de múltiples variedades (nānā-vaicitrya-sahasraiḥ). Esto es, en mayor medida, lo que se quise decir (con la enseñanza previa) (iti abhihita-prāyam)||3||
Aforismo 4
यथा च भगवान्विश्वशरीरस्तथा
चितिसङ्कोचात्मा चेतनोऽपि सङ्कुचितविश्वमयः॥४॥
श्रीपरमशिवः स्वात्मैक्येन स्थितं विश्वं सदाशिवाद्युचितेन रूपेणावबिभासयिषुः पूर्वं चिदैक्याख्यातिमयानाश्रितशिवपर्यायशून्यातिशून्यात्मतया प्रकाशाभेदेन प्रकाशमानतया स्फुरति ततश्चिद्रसाश्यानतारूपाशेषतत्त्वभुवनभावतत्तत्प्रमात्राद्यात्मतयापि प्रथते। यथा चैवं भगवान्विश्वशरीरस्तथा चितिसङ्कोचात्मा सङ्कुचितचिद्रूपश्चेतनो ग्राहकोऽपि वटधानिकावत्सङ्कुचिताशेषविश्वरूपः। तथा च सिद्धान्तवचनम्
विग्रहो विग्रही चैव सर्वविग्रहविग्रही।
इति। त्रिशिरोमतेऽपि
सर्वदेवमयः कायस्तं चेदानीं शृणु प्रिये।
पृथिवी कठिनत्वेन द्रवत्वेऽम्भः प्रकीर्तितम्॥
इत्युपक्रम्य
त्रिशिरोभैरवः साक्षाद्व्याप्य विश्वं व्यवस्थितः॥
इत्यन्तेन ग्रन्थेन ग्राहकस्य सङ्कुचितविश्वमयत्वमेव व्याहरति।
अयं चात्राशयः - ग्राहकोऽप्ययं प्रकाशैकात्म्येनोक्तागमयुक्त्या च विश्वशरीरशिवैकरूप एव केवलं तन्मायाशक्त्यानभिव्यक्तस्वरूपत्वात्सङ्कुचित इवाभाति सङ्कोचोऽपि विचार्यमाणश्चिदैकात्म्येन प्रथमानत्वाच्चिन्मय एवान्यथा तु न किञ्चित् - इति सर्वो ग्राहको विश्वशरीरः शिवभट्टारक एव। तदुक्तं मयैव
अख्यातिर्यदि न ख्याति ख्यातिरेवावशिष्यते।
ख्याति चेत्ख्यातिरूपत्वात्ख्यातिरेवावशिश्यते॥
इति। अनेनैवाशयेन श्रीस्पन्दशास्त्रेषु
यस्मात्सर्वमयो जीवः... ।
इत्युपक्रम्य
शब्दार्थचिन्तासु न सावस्था न यः शिवः॥
इत्यादिना शिवजीवयोरभेद एवोक्तः। एतत्तत्त्वपरिज्ञानमेव मुक्तिरेतत्तत्त्वापरिज्ञानमेव च बन्धः - इति भविष्यत्येवैतत्॥४॥
Yathā ca bhagavānviśvaśarīrastathā
Citisaṅkocātmā cetano'pi saṅkucitaviśvamayaḥ||4||
Śrīparamaśivaḥ svātmaikyena sthitaṁ viśvaṁ sadāśivādyucitena rūpeṇāvabibhāsayiṣuḥ pūrvaṁ cidaikyākhyātimayānāśritaśivaparyāyaśūnyātiśūnyātmatayā prakāśābhedena prakāśamānatayā sphurati tataścidrasāśyānatārūpāśeṣatattvabhuvanabhāvatattatpramātrādyātmatayāpi prathate| Yathā caivaṁ bhagavānviśvaśarīrastathā citisaṅkocātmā saṅkucitacidrūpaścetano grāhako'pi vaṭadhānikāvatsaṅkucitāśeṣaviśvarūpaḥ| Tathā ca siddhāntavacanam
Vigraho vigrahī caiva sarvavigrahavigrahī|
iti| Triśiromate'pi
Sarvadevamayaḥ kāyastaṁ cedānīṁ śṛṇu priye|
Pṛthivī kaṭhinatvena dravatve'mbhaḥ prakīrtitam||
Ityupakramya
Triśirobhairavaḥ sākṣādvyāpya viśvaṁ vyavasthitaḥ||
Ityantena granthena grāhakasya saṅkucitaviśvamayatvameva vyāharati|
Ayaṁ cātrāśayaḥ - grāhako'pyayaṁ prakāśaikātmyenoktāgamayuktyā ca viśvaśarīraśivaikarūpa eva kevalaṁ tanmāyāśaktyānabhivyaktasvarūpatvātsaṅkucita ivābhāti saṅkoco'pi vicāryamāṇaścidaikātmyena prathamānatvāccinmaya evānyathā tu na kiñcit - Iti sarvo grāhako viśvaśarīraḥ śivabhaṭṭāraka eva| Taduktaṁ mayaiva
Akhyātiryadi na khyāti khyātirevāvaśiṣyate|
Khyāti cetkhyātirūpatvātkhyātirevāvaśiśyate||
iti| Anenaivāśayena śrīspandaśāstreṣu
Yasmātsarvamayo jīvaḥ... |
ityupakramya
Tena śabdārthacintāsu na sāvasthā na yaḥ śivaḥ||
ityādinā śivajīvayorabheda evoktaḥ| Etattattvaparijñānameva muktiretattattvāparijñānameva ca bandhaḥ - Iti bhaviṣyatyevaitat||4||
Y (ca) al igual que (yathā) el Señor (bhagavān) tiene al universo como Su (propio) Cuerpo (viśva-śarīraḥ), de forma similar (tathā):
El experimentador individual (cetanaḥ), en quien hay contracción de Citi (citi-saṅkoca-ātmā), también (api) tiene al universo como su cuerpo, pero de una manera contraída (saṅkucita-viśva-mayaḥ)||4||
El Glorioso Paramaśiva (śrī-parama-śivaḥ), deseoso de manifestar (avabibhāsayiṣuḥ) al universo (viśvam) —el cual permanece (sthitam) en unidad con Su propio Ser --con el Ser de Paramaśiva-- (sva-ātma-aikyena)— en la forma apropiada de Sadāśiva, etc. (sadāśiva-ādi-ucitena rūpeṇa), primeramente (pūrvam) aparece destellantemente (prakāśamānatayā sphurati) en unidad con la Luz (de la Conciencia) (prakāśa-abhedena) (pero) más vacío que el vacío (mismo, una fase que es denotada) por el término «Anāśritaśiva» (y) está llena de una falta de percepción de la unidad con la Conciencia (cit-aikya-akhyāti-maya-anāśrita-śiva-paryāya-śūnya-atiśūnya-ātmatayā). Después de eso (tatas), Él se expande (prathate) incluso (api) como todos los principios/categorías, mundos, entidades, los diversos experimentadores/conocedores y así sucesivamente, que son la coagulación de la savia y vigor de la Conciencia (cit-rasa-āśyānatā-rūpa-aśeṣa-tattva-bhuvana-bhāva-tad-tad-pramātṛ-ādi-ātmatayā). Así como (yathā ca) el Señor (bhagavān) tiene de este modo al universo como si fuese Su propio Cuerpo (evam... viśva-śarīraḥ), así también (tathṣ) el «cetana» (cetanaḥ) —el experimetador/conocedor individual (grāhakaḥ api)— (es) «citisaṅkocātmā» (citi-saṅkoca-ātmā) —alguien que tiene a Citi o Conciencia contraída (saṅkucita-cit-rūpaḥ)— (y) tiene la forma de todo el universo (pero) contraída (saṅkucita-aśeṣa-viśva-rūpaḥ), de igual manera que el árbol baniano está (contraído) dentro de (su) semilla (vaṭa-dhānikā-vat). Así (tathā ca) es expresado por la doctrina consolidada (de esta filosofía) (siddhānta-vacanam):
«Un cuerpo (vigrahaḥ) y (ca eva) un encarnado (vigrahī) (implican) todos los cuerpos y encarnados (sarva-vigraha-vigrahī... iti)»
(Se dice lo mismo) también (api) en el Triśiromata (triśiromata), comenzando con (upakramya):
«Ahora (īdānīm), ¡oh Querida (priye)!, escucha (śṛṇu) esto --lit. eso-- (tam): El cuerpo (kāyaḥ) que consiste en todos los dioses (sarva-deva-mayaḥ) se denomina --yo esperaba "prakīrtitaḥ"-- (prakīrtitam) tierra (pṛthivī) ya que está dotado de solidez (kaṭhinatvena), (y) agua (ambhas) ya que posee fluidez (dravatve... iti)»
y terminando el libro con (antena granthena):
«El Bhairava de Tres Cabezas (tri-śiras-bhairavaḥ) en persona --directamente-- (sākṣāt) sigue penetrando (vyāpya... vyavasthitaḥ) al universo (viśvam... iti)»
(el autor) --es decir, Kṣemarāja mismo-- declara (vyāharati) que el individuo limitado tiene al universo (como su cuerpo, pero) contraído (grāhakasya saṅkucita-viśva-mayatvam eva).
Y (ca), con referencia a este (tema) (atra), éste (ayam) (es) el significado (āśayaḥ): Este (ayam) conocedor individual (grāhakaḥ) es también alguien cuya única naturaleza es Śiva cuyo Cuerpo es el universo (viśva-śarīra-śiva-eka-rūpaḥ eva), (lo cual es probado) por medio de su identidad con la Luz (prakāśa-aikātmyena) y (ca) por medio del razonamiento (presentado) en las escrituras reveladas mencionadas arriba (uktāgamayuktyā). Únicamente (kevalam) a través de Su Māyāśakti --la Libertad Absoluta del Señor mediante la cual Él genera dualidad donde no la hay-- (tad-māyā-śaktyā), (el conocedor individual) aparece (ābhāti) como (iva) contraído (saṅkucitaḥ) ya que su naturaleza esencial no está manifiesta (anabhivyakta-svarūpatvāt). (Por otra parte,) incluso (api) la contracción (saṅkocaḥ), al ser examinada (vicāryamāṇaḥ), (también) consiste sólo en Conciencia (cit-mayaḥ eva) pues se expande (prathamānatvāt) en unidad con la Conciencia (cit-aikātmyena). De otro modo (anyathā), no es ciertamente nada (tu na kiñcid) — De esta manera (iti), todos los individuos limitados o conocedores individuales (sarvaḥ grāhakaḥ) (son) solamente el adorable Śiva (śiva-bhaṭṭārakaḥ eva) cuyo Cuerpo es el universo (viśva-śarīraḥ). Yo mismo he dicho (uktam mayā eva) eso (tad) (en algún otro lugar:)
Si (yadi) «akhyāti» --la ignorancia primordial-- (akhyāti) no se manifiesta --lit. no declara-- (na khyāti), (entonces,) solamente «khyāti» --conocimiento-- (khyātiḥ eva) queda (avaśiṣyate). (Pero,) si (ced) («akhyāti») se manifiesta (khyāti), (entonces,) como su naturaleza es «khyāti» (khyāti-rūpatvāt), solamente «khyāti» (khyātiḥ eva) queda (avaśiṣyate... iti).
Con esta intención (anena eva āśayena) se ha mencionado (uktaḥ) la unidad (abhedaḥ) de Śiva y jīva --de Śiva y alma individual-- (śiva-jīvayoḥ) en las venerables Spandakārikā-s (śrī-spanda-śāstreṣu), empezando con (upakramya):
«Porque (yasmāt) el alma individual (jīvaḥ) es idéntica (mayaḥ) a todo (sarva)...»
(y terminando con:)
«... por consiguiente (tena), no hay ningún (na) estado (sā avasthā) que (yā) no sea (na) Śiva (śivaḥ), (ya sea) en palabra, objeto (o) pensamiento (śabda-artha-cintāsu)...»
etc. (iti-ādinā) --Ver Spandakārikā-s 2.3-4--.
El conocimiento de esta Verdad (etad-tattva-parijñānam eva) (es) Liberación (muktiḥ), y (ca) el desconocimiento de esta Verdad (etad-tattva-aparijñānam eva) (es) esclavitud (bandhaḥ). Así (iti), se hablará de este tema después --lit. «esto ocurrirá»-- (bhaviṣyati eva etad)||4||
Aforismo 5
ननु ग्राहकोऽयं विकल्पमयः विकल्पनं च चित्तहेतुकं सति च चित्ते कथमस्य शिवात्मकत्वम् - इति शङ्कित्वा चित्तमेव निर्णेतुमाह
चितिरेव चेतनपदादवरूढा चेत्यसङ्कोचिनी चित्तम्॥५॥
न चित्तं नामान्यत्किञ्चिदपि तु सैव भगवती तत्। तथा हि सा स्वं स्वरूपं गोपयित्वा यदा सङ्कोचं गृह्णाति तदा द्वयी गतिः कदाचिदुल्लसितमपि सङ्कोचं गुणीकृत्य चित्प्राधान्येन स्फुरति कदाचित्सङ्कोचप्रधानतया। चित्प्राधान्यपक्षे सहजे प्रकाशमात्रप्रधानत्वे विज्ञानाकलता प्रकाशपरामर्शप्रधानत्वे तु विद्याप्रमातृता। तत्रापि क्रमेण सङ्कोचस्य तनुतायामीशसदाशिवानाश्रितरूपता। समाधिप्रयत्नोपार्जिते तु चित्प्रधानत्वे शुद्धाध्वप्रमातृता क्रमात्क्रमं प्रकर्षवती। सङ्कोचप्राधान्ये तु शून्यादिप्रमातृता। एवमवस्थिते सति चितिरेव सङ्कुचितग्राहकरूपा चेतनपदादवरूढा - अर्थग्रहणोन्मुखी सती चेत्येन - नीलसुखादिना सङ्कोचिन्युभयसङ्कोचसङ्कुचितैव चित्तम्। तथा च -
स्वाङ्गरूपेषु भावेषु पत्युर्ज्ञानं क्रिया च या।
मायातृतीये ते एव पशोः सत्त्वं रजस्तमः॥
इत्यादिना स्वातन्त्र्यात्मा चितिशक्तिरेव ज्ञानक्रियामायाशक्तिरूपा पशुदशायां सङ्कोचप्रकर्षात्सत्त्वरजस्तमःस्वभावचित्तात्मतया स्फुरति - इति श्रीप्रत्यभिज्ञायामुक्तम्। अत एव श्रीतत्त्वगर्भस्तोत्रे विकल्पदशायामपि तात्त्विकस्वरूपसद्भावात्तदनुसरणाभिप्रायेणोक्तम्
अत एव तु ये केचित्परमार्थानुसारिणः।
तेषां तत्र स्वरूपस्य स्वज्योतिष्ट्वं न लुप्यते॥
इति॥५॥
Nanu grāhako'yaṁ vikalpamayaḥ vikalpanaṁ ca cittahetukaṁ sati ca citte kathamasya śivātmakatvam - Iti śaṅkitvā cittameva nirṇetumāha
Citireva cetanapadādavarūḍhā cetyasaṅkocinī cittam||5||
Na cittaṁ nāmānyatkiñcidapi tu saiva bhagavatī tat| Tathā hi sā svaṁ svarūpaṁ gopayitvā yadā saṅkocaṁ gṛhṇāti tadā dvayī gatiḥ kadācidullasitamapi saṅkocaṁ guṇīkṛtya citprādhānyena sphurati kadācitsaṅkocapradhānatayā| Citprādhānyapakṣe sahaje prakāśamātrapradhānatve vijñānākalatā prakāśaparāmarśapradhānatve tu vidyāpramātṛtā| Tatrāpi krameṇa saṅkocasya tanutāyāmīśasadāśivānāśritarūpatā| Samādhiprayatnopārjite tu citpradhānatve śuddhādhvapramātṛtā kramātkramaṁ prakarṣavatī| Saṅkocaprādhānye tu śūnyādipramātṛtā| Evamavasthite sati citireva saṅkucitagrāhakarūpā cetanapadādavarūḍhā - arthagrahaṇonmukhī satī cetyena - nīlasukhādinā saṅkocinyubhayasaṅkocasaṅkucitaiva cittam| Tathā ca -
Svāṅgarūpeṣu bhāveṣu patyurjñānaṁ kriyā ca yā|
Māyātṛtīye te eva paśoḥ sattvaṁ rajastamaḥ||
ityādinā svātantryātmā citiśaktireva jñānakriyāmāyāśaktirūpā paśudaśāyāṁ saṅkocaprakarṣātsattvarajastamaḥsvabhāvacittātmatayā sphurati - Iti śrīpratyabhijñāyāmuktam| Ata eva śrītattvagarbhastotre vikalpadaśāyāmapi tāttvikasvarūpasadbhāvāttadanusaraṇābhiprāyeṇoktam
Ata eva tu ye kecitparamārthānusāriṇaḥ|
Teṣāṁ tatra svarūpasya svajyotiṣṭvaṁ na lupyate||
iti||5||
Una objeción (nanu): Este (ayam) conocedor limitado (grāhakaḥ) consiste en vikalpa --pensamientos-- (vikalpa-mayaḥ), y (ca) vikalpa (vikalpanam) es ocasionado por la mente (citta-hetukam). Cuando hay mente (en él) (sati ca citte), ¿cómo (katham) (podría) la naturaleza de Śiva (śiva-ātmakatvam) (ser) suya (asya)? Tras objetar (śaṅkitvā) así (iti), (el autor) dijo (lo siguiente) (āha) para determinar (nirṇetum) la mente misma (cittam eva) --es decir, para definir lo que la mente es--
Es únicamente (eva) Citi (citiḥ) (la que), descendiendo desde la etapa de Conciencia pura (cetana-padāt-avarūḍhā), se contrae a Sí Misma (asumiendo la forma del) objeto o conocible (cetya-saṅkocinī); (y también es Citi la que se vuelve) la mente (cittam)||5||
La mente (cittam... tad) no es ciertamente nada más que (na... nāma anyat kiñcid api tu) la Señora Misma --o sea, Citi, la Diosa Śakti-- (sā eva bhagavatī). Por ejemplo (tathā hi): Cuando (yadā) Ella (sā), tras ocultar (gopayitvā) Su propia naturaleza esencial (svam svarūpam), asume (gṛhṇāti) contracción --limitación-- (saṅkocam), entonces (tadā) (Ella tiene) una doble (dvayī) condición (gatiḥ) — A veces (kadācid) (Ella,) después de haber convertido a la contracción que surge en (Su) atributo (ullasitam api saṅkocam guṇīkṛtya), aparece claramente (sphurati) con predominancia de Cit o Conciencia (cit-prādhānyena); (y también) a veces (kadcid), (Ella se despliega) con predominancia de contracción (saṅkoca-pradhānatayā). Cuando hay predominancia de solamente prakāśa --Śiva-- (prakāśa-mātra-pradhānatve) en la condición natural (de la Diosa) donde predomina Cit o Conciencia (cit-prādhānya-pakṣe sahaje), (tiene lugar) el estado de Vijñānākala (vijñāna-akalatā). Pero (tu) cuando hay predominancia de prakāśa y vimarśa --de Śiva y Śakti-- (prakāśa-parāmarśa-pradhānatve), (tiene lugar entonces) el estado del Vidyāpramātā --en definitiva, del conocedor llamado Mantra, en el tattva 5-- (vidyā-pramātṛtā). También ahí (tatra api), al disminuir gradualmente la contracción (krameṇa saṅkocasya tanutāyām), (aparecen) los estados de Īśa, Sadāśiva y Anāśritaśiva (īśa-sadāśiva-anāśrita-rūpatā). Pero (tu) cuando hay predominancia de Cit o Conciencia ganada a través del esfuerzo del samādhi o trance (samādhi-prayatna-upārjite... cit-pradhānatve), el estado de conocedor del curso puro --de los tattva-s 3, 4 y 5-- (śuddha-adhva-pramātṛtā) se hace muy gradualmente preeminente (kramāt kramam prakarṣavatī). Sin embargo (tu), cuando predomina la contracción/limitación (saṅkoca-prādhānye), (aparece) el estado de conocedor del vacío, etc. (śūnya-ādi-pramātṛtā). Cuando ésta es Su posición --lit. cuando Ella permanece así-- (evam avasthite sati), Citi Misma (citiḥ eva), tomando la forma del conocedor contraído (saṅkucita-grāhaka-rūpā), habiendo descendido (avarūḍhā) desde la etapa de Conciencia pura (cetana-padāt), (y) estando orientada hacia la captación de objetos (artha-grahaṇa-unmukhī satī), se contrae (saṅkocinī) en la forma del objeto conocible (cetyena) —(tal como) azul, placer, etc. (nīla-sukha-ādinā)—, (y) cuando se ve limitada por ambas contracciones --interna y externa-- (ubhaya-saṅkoca-saṅkucitā eva) (se convierte en) la mente (cittam).
Acordemente (tathā ca) —
«Ellos (te eva), Conocimiento (jñānam) y (ca) Acción (kriyā... yā), (junto con) la tercera, es decir, Māyā --a saber, Māyāśakti y no el Māyātattva; el sánscrito es rebuscado aquí-- (māyā-tṛtīye) del Señor (patyuḥ) con referencia a cosas que constituyen Su propio Cuerpo (sva-aṅga-rūpeṣu bhāveṣu), (son los tres guṇa-s o modalidades llamadas) sattva (sattvam), rajas (rajas), (y) tamas (tamas) del paśu --del alma atada-- (paśoḥ)||»
etc. (iti-ādinā). La Libre Citiśakti Misma (svātantrya-ātmā citi-śaktiḥ eva), cuya forma es Jñānaśakti, Kriyāśakti y Māyāśakti (jñāna-kriyā-māyā-śakti-rūpā), destella (sphurati) como la mente cuya naturaleza esencial es sattva, rajas y tamas (sattva-rajas-tamas-svabhāva-citta-ātmatayā) debido a la intensidad de la contracción (saṅkoca-prakarṣāt) en el estado de paśu --de individuo limitado-- (paśu-daśāyām) — Esto es lo que se ha dicho (arriba) (iti... uktam), en la (estrofa 4.4 de la) venerable Īśvarapratyabhijñākārikā (śrī-pratyabhijñāyām). Por este motivo (atas eva), puesto que el Verdadero Ser cuya naturaleza es Real (tāttvika-svarūpa-sadbhāvāt) (está presente) incluso (api) en el estado de vikalpa --es decir, incluso mientras la mente piensa-- (vikalpa-daśāyām), se ha dicho (lo siguiente) (uktam) en el venerable Tattvagarbhastotra (śrī-tattva-garbha-stotre), con la mira puesta en ir tras de Eso --o sea, del Verdadero Ser cuya naturaleza es Real-- (tad-anusaraṇa-abhiprāyeṇa):
«Por esta razón (ata eva tu), (en el caso de) aquéllos que (ye kecid) (son) seguidores de la Más Alta Realidad (parama-artha-anusāriṇaḥ), ahí --en cualquier condición-- (tatra) no desaparece (na lupyate) la autoluminosidad (sva-jyotiṣṭvam) de su naturaleza esencial (teṣām... svarūpasya... iti)»
||5||
Aforismo 6
चित्तमेव तु मायाप्रमातुः स्वरूपम् - इत्याह
तन्मयो मायाप्रमाता॥६॥
देहप्राणपदं तावच्चित्तप्रधानमेव शून्यभूमिरपि चित्तसंस्कारवत्येवान्यथा ततो व्युत्थितस्य स्वकर्तव्यानुधावनाभावः स्यात् - इति चित्तमय एव मायीयः प्रमाता। अमुनैवाशयेन शिवसूत्रेषु वस्तुवृत्तानुसारेण
चैतन्यमात्मा॥
इत्यभिधाय मायाप्रमातृलक्षणावसरे पुनः
चित्तमात्मा॥
इत्युक्तम्॥६॥
Cittameva tu māyāpramātuḥ svarūpam - Ityāha
Tanmayo māyāpramātā||6||
Dehaprāṇapadaṁ tāvaccittapradhānameva śūnyabhūmirapi cittasaṁskāravatyevānyathā tato vyutthitasya svakartavyānudhāvanābhāvaḥ syāt - Iti cittamaya eva māyīyaḥ pramātā| Amunaivāśayena śivasūtreṣu vastuvṛttānusāreṇa
Caitanyamātmā||
ityabhidhāya māyāpramātṛlakṣaṇāvasare punaḥ
Cittamātmā||
ityuktam||6||
La mente misma (cittam eva tu) es la naturaleza esencial (svarūpam) del conocedor de Māyā (māyā-pramātuḥ) — De este modo (iti), (el autor) dijo (āha):
El experimentador limitado gobernado por Māyā (māyā-pramātā) consiste en eso --es decir, "en citta o mente"-- (tad-mayaḥ)||6||
(Hay) verdaderamente (tāvat) predominancia --yo esperaba «pradhānatva»-- de la mente (citta-pradhānam eva) en el ámbito de cuerpo y energía vital (deha-prāṇa-padam). Inclusive (api) la etapa del vacío (śūnya-bhūmiḥ) consiste en impresiones residuales de la mente (citta-saṁskāravatī eva). De otro modo (anyathā), habría (syāt) ausencia de cumplimiento de sus propios deberes (sva-kartavya-anudhāvana-abhāvaḥ) por parte del que emerge (vyutthitasya) desde eso --desde la etapa de vacío-- (tatas) — De esta forma (iti), el conocedor (pramātā) máyico --se refiere a Pralayākala-s y Sakala-s-- (māyīyaḥ) sólo consiste en la mente (citta-maya eva). Con ese significado e intención (amunā eva āśayena), en los Śivasūtra-s (śiva-sūtreṣu) de conformidad con el hecho real (vastu-vṛtta-anusāreṇa), después de decir (abhidhāya) que (iti):
«La Conciencia dotada de Libertad Absoluta (caitanyam) (es) el Ser (ātmā)»
se ha dicho (ukta) otra vez (punar) que (iti):
«La mente (cittam) (es) el ātmā o ser --lit. "eso que se mueve", de "atatītyātmā"-- (ātmā)»
con ocasión (de hablar acerca de) las características del conocedor gobernado por Māyā (māyā-pramātṛ-lakṣaṇa-avasare)||6||
Aforismo 7
अस्यैव सम्यक्स्वरूपज्ञानाद्यतो मुक्तिरसम्यक्तु संसारस्ततस्तिलश एतत्स्वरूपं निर्भङ्क्तुमाह
स चैको द्विरूपस्त्रिमयश्चतुरात्मा सप्तपञ्चकस्वभावः॥७॥
निर्णीतदृशा चिदात्मा शिवभट्टारक एवैक आत्मा न त्वन्यः कश्चित्प्रकाशस्य देशकालादिभिर्भेदायोगाज्जडस्य तु ग्राहकत्वानुपपत्तेः। प्रकाश एव यतः स्वातन्त्र्याद्गृहीतप्राणादिसङ्कोचः सङ्कुचितार्थग्राहकतामश्नुते ततोऽसौ प्रकाशरूपत्वसङ्कोचावभासवत्त्वाभ्यां द्विरूपः। आणवमायीयकार्ममलावृतत्वात्त्रिमयः। शून्यप्राणपुर्यष्टकशरीरस्वभावत्वाच्चतुरात्मा। सप्तपञ्चकानि - शिवादिपृथिव्यन्तानि पञ्चत्रिंशत्तत्त्वानि तत्स्वभावः। तथा शिवादिसकलान्तप्रमातृसप्तकस्वरूपश्चिदानन्देच्छाज्ञानक्रियाशक्तिरूपत्वेऽप्यख्यातिवशात्कलाविद्यारागकालनियतिकञ्चुकवलितत्वात्पञ्चकस्वरूपः। एवं च शिवैकरूपत्वेन पञ्चत्रिंशत्तत्त्वमयत्वेन प्रमातृसप्तकस्वभावत्वेन चिदादिशक्तिपञ्चकात्मकत्वेन चायं प्रत्यभिज्ञायमानो मुक्तिदोऽन्यथा तु संसारहेतुः॥७॥
Asyaiva samyaksvarūpajñānādyato muktirasamyaktu saṁsārastatastilaśa etatsvarūpaṁ nirbhaṅktumāha
Sa caiko dvirūpastrimayaścaturātmā saptapañcakasvabhāvaḥ||7||
Nirṇītadṛśā cidātmā śivabhaṭṭāraka evaika ātmā na tvanyaḥ kaścitprakāśasya deśakālādibhirbhedāyogājjaḍasya tu grāhakatvānupapatteḥ| Prakāśa eva yataḥ svātantryādgṛhītaprāṇādisaṅkocaḥ saṅkucitārthagrāhakatāmaśnute tato'sau prakāśarūpatvasaṅkocāvabhāsavattvābhyāṁ dvirūpaḥ| Āṇavamāyīyakārmamalāvṛtatvāttrimayaḥ| Śūnyaprāṇapuryaṣṭakaśarīrasvabhāvatvāccaturātmā| Saptapañcakāni - Śivādipṛthivyantāni pañcatriṁśattattvāni tatsvabhāvaḥ| Tathā śivādisakalāntapramātṛsaptakasvarūpaścidānandecchājñānakriyāśaktirūpatve'pyakhyātivaśātkalāvidyārāgakālaniyatikañcukavalitatvātpañcakasvarūpaḥ| Evaṁ ca śivaikarūpatvena pañcatriṁśattattvamayatvena pramātṛsaptakasvabhāvatvena cidādiśaktipañcakātmakatvena cāyaṁ pratyabhijñāyamāno muktido'nyathā tu saṁsārahetuḥ||7||
Porque (yatas) la Liberación (muktiḥ) (ocurre) a través de un correcto conocimiento de Su naturaleza esencial --es decir, de la naturaleza esencial del Ser-- (asya eva samyak-svarūpa-jñānāt), (y porque) Saṁsāra --Trasmigración llena de dolor-- (saṁsāraḥ) (sucede a través de un) incorrecto (conocimiento de Su naturaleza esencial) (asamyak), por consiguiente (tatas), para romper (nirbhaṅktum) Su naturaleza esencial (etad-svarūpam) en pequeños fragmentos (tilaśas) (y de este modo poder analizarlos mejor, el autor) dijo (āha):
Y (ca) (aun cuando) Él --o sea, «el Supremo Ser»-- (saḥ) (es) Uno (ekaḥ), (se vuelve) doble (dvi-rūpaḥ), triple (tri-mayaḥ), cuádruple (catur-ātmā) (y) uno cuya naturaleza son siete grupos de cinco (sapta-pañcaka-svabhāvaḥ)||7||
Evaṁ ca śivaikarūpatvena pañcatriṁśattattvamayatvena pramātṛsaptakasvabhāvatvena cidādiśaktipañcakātmakatvena cāyaṁ pratyabhijñāyamāno muktido'nyathā tu saṁsārahetuḥ||7||
Desde el punto de vista de lo que ya ha sido determinado (nirṇīta-dṛśā), el Adorable Śiva Mismo (śiva-bhaṭṭārakaḥ eva), consistente en Conciencia (cit-ātmā), (es) un único Ser (ekaḥ ātmā), (y) nadie más --o «ningún otro»-- (na tu anyaḥ kaścid). (¿Por qué?) Ya que es imposible dividir a la Luz (prakāśasya... bheda-ayogāt) a través de espacio, tiempo, etc. (deśa-kāla-ādibhiḥ); (y también) ya que lo que es inerte falla en ser el estado de sujeto conocedor --o «es imposible que sea el estado de sujeto conocedor»-- (jaḍasya tu grāhakatva-anupapatteḥ). Puesto que (yatas) la Luz Misma (prakāśaḥ eva), a través de (Su) Libertad Absoluta (svātantryāt), asume la contracción/limitación de energía vital, etc. (gṛhīta-prāṇa-ādi-saṅkocaḥ), (y) alcanza (aśnute) la condición de conocedor de objetos contraídos/limitados (saṅkucita-artha-grāhakatām), por lo tanto (tatas), Ella --dicha Luz-- (asau) (se vuelve) doble (dvi-rūpaḥ) como la naturaleza de la Luz y como la condición de manifestador de contracción/limitación (prakāśa-rūpatva-saṅkoca-avabhāsavattvābhyām). (Y,) puesto que (dicha Luz) está cubierta por Āṇavamala, Māyīyamala y Kārmamala (āṇava-māyīya-kārma-mala-āvṛtatvāt), (se vuelve) triple (tri-mayaḥ). (Asimismo,) como tiene por naturaleza al vacío, la energía vital, el cuerpo sutil y el cuerpo físico (śūnya-prāṇa-puryaṣṭaka-śarīra-svabhāvatvāt), (esta Luz se vuelve) cuádruple (catur-ātmā). (Finalmente,) los siete grupos de cinco (sapta-pañcakāni) — (Porque ésa es) Su naturaleza --de la Luz-- (tad-svabhāvaḥ), (a saber,) treinta y cinco principios (pañca-triṁśat-tattvāni), desde Śiva hasta el elemento tierra --en realidad, esto suma treinta y seis principios-- (śiva-ādi-pṛthivī-antāni). Así (tathā), (Su) naturaleza es un grupo de siete conocedores, desde Śiva hasta Sakala (śiva-ādi-sakala-anta-pramātṛ-saptaka-svarūpaḥ), (y) aunque (api) (Su) forma consiste en los poderes de Conciencia, Bienaventuranza, Voluntad, Conocimiento y Acción (cit-ānanda-icchā-jñāna-kriyā-śakti-rūpatve), (esta Luz) tiene una quíntuple naturaleza (pañcaka-svarūpaḥ) debido a «akhyāti» --lit. «debido a la ausencia de un darse cuenta», pero aquí significa «debido a la ignorancia primordial [también llamada Āṇavamala]»-- (akhyāti-vaśāt) ya que queda rodeada por las envolturas de Kalā, Vidyā, Rāga, Kāla y Niyati (kalā-vidyā-rāga-kāla-niyati-kañcuka-valitatvāt). De este modo (evam ca), Ella --la Luz de la Conciencia-- (ayam) concede Liberación (mukti-daḥ) al reconocerse que (pratyabhijñāyamānaḥ) tiene una única forma (llamada) Śiva (śiva-eka-rūpatvena), que se compone de treinta y cinco principios (pañca-triṁśat-tattva-mayatvena), que su naturaleza son siete conocedores (pramātṛ-saptaka-svabhāvatvena), y (ca) que consiste en cinco poderes comenzado por el de Conciencia (cit-ādi-śakti-pañcaka-ātmakatvena). De otra manera (anyathā tu), (Ella es solamente) es causa de Saṁsāra --Trasmigración repleta de sufrimientos-- (saṁsāra-hetuḥ)||7||
Aforismo 8
एवं च
तद्भूमिकाः सर्वदर्शनस्थितयः॥८॥
सर्वेषां चार्वाकादिदर्शनानां स्थितयः - सिद्धान्तास्तस्यैतस्यात्मनो नटस्यैव स्वेच्छावगृहीताः कृत्रिमा भूमिकाः। तथा च
चैतन्यविशिष्टं शरीरमात्मा।
इति चार्वाकाः।
नैयायिकादयो ज्ञानादिगुणगणाश्रयं बुद्धितत्त्वप्रायमेवात्मानं संसृतौ मन्यन्तेऽपवर्गे तु तदुच्छेदे शून्यप्रायम्।
अहंप्रतीतिप्रत्येयः सुखदुःखाद्युपाधिभिस्तिरस्कृत आत्मा - इति मन्वाना मीमांसका अपि बुद्धावेव निविष्टाः।
ज्ञानसन्तान एव तत्त्वम् - इति सौगता बुद्धिवृत्तिष्वेव पर्यवसिताः।
प्राण एवात्मा - इति केचिच्छ्रुत्यन्तविदः।
असदेवेदमासीत् - इत्यभावब्रह्मवादिनः शून्यभुवमवगाह्य स्थिताः।
माध्यमिका अप्येवमेव।
परा प्रकृतिर्भगवान्वासुदेवस्तद्विस्फुलिङ्गप्राया एव जीवाः - इति पाञ्चरात्राः परस्याः प्रकृतेः परिणामाभ्युपगमादव्यक्त एवाभिनिविष्टाः।
साङ्ख्यादयस्तु विज्ञानाकलप्रायां भूमिमवलम्बन्ते।
सदेवेदमग्र आसीत् - इतीश्वरतत्त्वपदमाश्रिता अपरे श्रुत्यन्तविदः।
शब्दब्रह्ममयं पश्यन्तीरूपमात्मतत्त्वम् - इति वैयाकरणाः श्रीसदाशिवपदमध्यासिताः। एवमन्यदप्यनुमन्तव्यम्। एतच्चागमेषु
बुद्धितत्त्वे स्थिता बौद्धा गुणेष्वेवार्हताः स्थिताः।
स्थिता वेदविदः पुंस्यव्यक्ते पाञ्चरात्रिकाः॥
इत्यादिना निरूपितम्।
विश्वोत्तीर्णमात्मतत्त्वम् - इति तान्त्रिकाः।
विश्वमयम् - इति कुलाद्याम्नायनिविष्टाः।
विश्वोत्तीर्णं विश्वमयं च - इति त्रिकादिदर्शनविदः।
एवमेकस्यैव चिदात्मनो भगवतः स्वातन्त्र्यावभासिताः सर्वा इमा भूमिकाः स्वातन्त्र्यप्रच्छादनोन्मीलनतारतम्यभेदिता अत एक एवैतावद्व्याप्तिक आत्मा। मितदृष्टयस्त्वंशांशिकासु तदिच्छयैवाभिमानं ग्राहिता येन देहादिषु भूमिषु पूर्वपूर्वप्रमातृव्याप्तिसारताप्रथायामप्युक्तरूपां महाव्याप्तिं परशक्तिपातं विना न लभन्ते। यथोक्तम्
वैष्णवाद्यास्तु ये केचिद्विद्यारागेण रञ्जिताः।
न विदन्ति परं देवं सर्वज्ञं ज्ञानशालिनम्॥
इति। तथा
भ्रमत्येव तान्माया ह्यमोक्षे मोक्षलिप्सया।
इति।
त आत्मोपासकाः शैवं न गच्छन्ति परं पदम्॥
इति च।
अपि च सर्वेषां दर्शनानां - समस्तानां नीलसुखादिज्ञानानां याः स्थितयः - अन्तर्मुखरूपा विश्रान्तयस्तास्तद्भूमिकाः - चिदानन्दघनस्वात्मस्वरूपाभिव्यक्त्युपायाः। तथा हि यदा यदा बहिर्मुखं रूपं स्वरूपे विश्राम्यति तदा तदा बाह्यवस्तूपसंहारोऽन्तःप्रशान्तपदावस्थितिस्तत्तदुदेष्यत्संवित्सन्तत्यासूत्रणम् - इति सृष्टिस्थितिसंहारमेलनारूपा इयं तुरीया संविद्भट्टारिका तत्तत्सृष्ट्यादिभेदानुद्वमन्ती संहरन्ती च सदा पूर्णा च कृशा चोभयरूपा चानुभयात्मा चाक्रममेव स्फुरन्ती स्थिता। उक्तं च श्रीप्रत्यभिज्ञाटीकायाम्
तावदर्थावलेहेनोत्तिष्ठति पूर्णा च भवति
इति। एषा च भट्टारिका क्रमात्क्रममधिकमनुशील्यमाना स्वात्मसात्करोत्येव भक्तजनम्॥८॥
Evaṁ ca
Tadbhūmikāḥ sarvadarśanasthitayaḥ||8||
Sarveṣāṁ cārvākādidarśanānāṁ sthitayaḥ - siddhāntāstasyaitasyātmano naṭasyaiva svecchāvagṛhītāḥ kṛtrimā bhūmikāḥ| Tathā ca
Caitanyaviśiṣṭaṁ śarīramātmā|
iti cārvākāḥ|
Naiyāyikādayo jñānādiguṇagaṇāśrayaṁ buddhitattvaprāyamevātmānaṁ saṁsṛtau manyante'pavarge tu taducchede śūnyaprāyam|
Ahaṁpratītipratyeyaḥ sukhaduḥkhādyupādhibhistiraskṛta ātmā - Iti manvānā mīmāṁsakā api buddhāveva niviṣṭāḥ|
Jñānasantāna eva tattvam - Iti saugatā buddhivṛttiṣveva paryavasitāḥ|
Prāṇa evātmā - Iti kecicchrutyantavidaḥ|
Asadevedamāsīt - Ityabhāvabrahmavādinaḥ śūnyabhuvamavagāhya sthitāḥ|
Mādhyamikā apyevameva|
Parā prakṛtirbhagavānvāsudevastadvisphuliṅgaprāyā eva jīvāḥ - Iti pāñcarātrāḥ parasyāḥ prakṛteḥ pariṇāmābhyupagamādavyakta evābhiniviṣṭāḥ|
Sāṅkhyādayastu vijñānākalaprāyāṁ bhūmimavalambante|
Sadevedamagra āsīt - Itīśvaratattvapadamāśritā apare śrutyantavidaḥ|
Śabdabrahmamayaṁ paśyantīrūpamātmatattvam - Iti vaiyākaraṇāḥ śrīsadāśivapadamadhyāsitāḥ| Evamanyadapyanumantavyam| Etaccāgameṣu
Buddhitattve sthitā bauddhā guṇeṣvevārhatāḥ sthitāḥ|
Sthitā vedavidaḥ puṁsyavyakte pāñcarātrikāḥ||
ityādinā nirūpitam|
Viśvottīrṇamātmatattvam - Iti tāntrikāḥ|
Viśvamayam - Iti kulādyāmnāyaniviṣṭāḥ|
Viśvottīrṇaṁ viśvamayaṁ ca - Iti trikādidarśanavidaḥ|
Evamekasyaiva cidātmano bhagavataḥ svātantryāvabhāsitāḥ sarvā imā bhūmikāḥ svātantryapracchādanonmīlanatāratamyabheditā ata eka evaitāvadvyāptika ātmā| Mitadṛṣṭayastvaṁśāṁśikāsu tadicchayaivābhimānaṁ grāhitā yena dehādiṣu bhūmiṣu pūrvapūrvapramātṛvyāptisāratāprathāyāmapyuktarūpāṁ mahāvyāptiṁ paraśaktipātaṁ vinā na labhante| Yathoktam
Vaiṣṇavādyāstu ye kecidvidyārāgeṇa rañjitāḥ|
Na vidanti paraṁ devaṁ sarvajñaṁ jñānaśālinam||
iti| Tathā
Bhramatyeva tānmāyā hyamokṣe mokṣalipsayā|
iti|
Ta ātmopāsakāḥ śaivaṁ na gacchanti paraṁ padam||
iti ca|
Api ca sarveṣāṁ darśanānāṁ - samastānāṁ nīlasukhādijñānānāṁ yāḥ sthitayaḥ - antarmukharūpā viśrāntayastāstadbhūmikāḥ - cidānandaghanasvātmasvarūpābhivyaktyupāyāḥ| Tathā hi yadā yadā bahirmukhaṁ rūpaṁ svarūpe viśrāmyati tadā tadā bāhyavastūpasaṁhāro'ntaḥpraśāntapadāvasthitistattadudeṣyatsaṁvitsantatyāsūtraṇam - Iti sṛṣṭisthitisaṁhāramelanārūpā iyaṁ turīyā saṁvidbhaṭṭārikā tattatsṛṣṭyādibhedānudvamantī saṁharantī ca sadā pūrṇā ca kṛśā cobhayarūpā cānubhayātmā cākramameva sphurantī sthitā| Uktaṁ ca śrīpratyabhijñāṭīkāyām
Tāvadarthāvalehenottiṣṭhati pūrṇā ca bhavati
iti| Eṣā ca bhaṭṭārikā kramātkramamadhikamanuśīlyamānā svātmasātkarotyeva bhaktajanam||8||
Y (ca) de este modo (evam):
Las posiciones de todos los sistemas filosóficos (sarva-darśana-sthitayaḥ) (son solamente diversos) roles (jugados) por ese (Ser o Conciencia) (tad-bhūmikāḥ)||8||
Las posiciones (sthitayaḥ) de todos los sistemas filosofícos tales como el Cārvāka, etc. (sarveṣām cārvāka-ādi-darśanānāṁ sthitayaḥ) (son) doctrinas establecidas (siddhāntāḥ) (o) roles (bhūmikāḥ) ficticios (kṛtrimāḥ) —asumidos voluntariamente (sva-icchā-avagṛhītāḥ)— del actor que es ese mismísimo Ser (tasya etasya ātmanaḥ naṭasya eva). Acordemente (tathā ca), los seguidores del sistema Cārvāka (cārvākāḥ) (postulan) que (iti):
«El cuerpo (śarīram) caracterizado por la Conciencia (caitanya-viśiṣṭam) (es) el Ser (ātmā)»
Los seguidores del sistema Nyāya, etc. (naiyāyika-ādayaḥ) piensan (manyante) que el Ser (ātmānam) en Saṁsāra --en la Trasmigración llena de ignorancia-- (saṁsṛtau) (es) mayormente el principio del intelecto (buddhi-tattva-prāyam) —que es el recipiente del grupo de cualidades tales como conocimiento, etc. (jñāna-ādi-guṇa-gaṇa-āśrayam)—; pero que (tu) durante la Liberación (apavarge), al cesar eso --al cesar el intelecto-- (tad-ucchede), (el Ser) es mayormente un vacío (śūnya-prāyam).
Los seguidores de la Mīmāṁsā --según mi entender, esto sería Pūrvamīmāṁsā-- (mīmāṁsakāḥ) están también asentados (api... niviṣṭāḥ) en el intelecto (buddhau eva) al pensar (manvānāḥ) que (iti) el Ser (ātmā) (es) lo que se conoce/reconoce en la conciencia del Yo (ahaṁ-pratīti-pratyeyaḥ) (pero que) está oculto/eclipsado (tiraskṛtaḥ) por las condiciones limitantes de placer, dolor, etc. (sukha-duḥkha-ādi-upādhibhiḥ).
Los budistas (saugatāḥ) finalizan (paryavasitāḥ) en las actividades del intelecto (buddhi-vṛttiṣu eva) (al creer) que (iti) el Principio (Supremo) (tattvam) es únicamente un flujo continuo de cogniciones (jñāna-santānaḥ eva).
Algunos (kecid) conocedores del Vedānta (śruti-anta-vidaḥ) (establecen) que (iti) energía vital misma (prāṇaḥ eva) (es) el Ser (ātmā).
Los que siguen la doctrina de Brahma como inexistencia (abhāva-brahma-vādinaḥ), (basados en la cita de las Upaniṣad-s que dice) que (iti) «Esto (idam) era (āsīt) el no Ser --inexistencia-- (asat eva)», al estar absortos (avagāhya) en la etapa del vacío (śūnya-bhuvam), permanecen (allí) --en dicho vacío-- (sthitāḥ).
Inclusive (api) los seguidores del budismo Mādhyamika (mādhyamikā) (piensan) de este modo (evam eva).
(Pensando) que (iti) el Señor (bhagavān) Vāsudeva (vāsudevaḥ) (es) la Prakṛti Superior --aquí el término Prakṛti significa «Fuente Original» y no el tattva 13 del Shaivismo Trika-- (parā prakṛtiḥ), (y que) las almas individuales (jīvāḥ) son mayormente Sus chispas (tad-visphuliṅga-prāyāḥ eva), los seguidores de la doctrina basada en los Pañcarātra-s (pāñca-rātrāḥ), al admitir que (las almas individuales) son una transformación (pariṇāma-abhyupagamāt) de la Prakṛti Superior (parasyāḥ prakṛteḥ), se aferran (abhiniviṣṭāḥ) a lo Inmanifiesto (avyakte eva).
Pero (tu), los seguidores del Sāṅkhya, etc. (sāṅkhya-ādayaḥ) se aferran (avalambante) a la etapa de mayormente los Vijñānākala-s (vijñānākala-prāyām bhūmim).
(Siguiendo la enseñanza de las Upaniṣad-s, acerca de) que (iti) «Al principio (agre), esto (idam) era (āsīt) sólo Existencia (sat eva)», otros (apare) conocedores del Vedānta (śruti-anta-vidaḥ) han tomado al estado del principio Īśvara como su refugio (īśvara-tattva-padam āśritāḥ).
(Creyendo) que (iti) el Principio del Ser (ātma-tattvam) consiste en el Śabdabrahma (śabda-brahma-mayam) cuya forma es Paśyantī (paśyantī-rūpam), los seguidores del Vyākaraṇa (vaiyākaraṇāḥ) se asientan (adhyāsitāḥ) en el estado del venerable Sadāśiva (śrī-sadāśiva-padam). De esta manera (evam), incluso (api) (algún) otro (sistema filosófico) (anyat) podría llegar a inferirse --lit. debe inferirse-- (anumantavyam). Y (ca) esto (etad) ha sido (igualmente) descripto (nirūpitam) en los Āgama-s o Escrituras Reveladas (āgameṣu) mediante (ésta y) otras (estrofas) (iti-ādinā):
«Los budistas (bauddhāḥ) permanecen (sthitāḥ) en el principio del intelecto (buddhi-tattve), los jainas (ārhatāḥ) permanecen (sthitāḥ) en los guṇa-s (guṇeṣu eva), los conocedores de los Veda-s (veda-vidaḥ) permanecen (sthitāḥ) en Puruṣa (puṁsi), (y) los seguidores de los Pañcarātra-s (pāñcarātrikāḥ) en lo Inmanifiesto (avyakte)»
Los tántricos (tāntrikāḥ) (sostienen) que (iti) el Principio del Ser (ātma-tattvam) trasciende al universo (viśva-uttīrṇam).
Los que están asentado en la tradición escrita del Kula, etc. --el autor se refiere a los śākta-s o seguidores de Śakti-- (kula-ādi-āmnāya-niviṣṭāḥ) (postulan) que (iti) (el Principio del Ser) es inmanente con relación al universo (viśva-mayam).
(Por otro lado,) los conocedores de la filosofía Trika, etc. (trika-ādi-darśana-vidaḥ) (argumentan) que (iti) (el Principio del Ser) es tanto trascendente como inmanente con referencia al universo (viśva-uttīrṇam viśva-mayam ca).
De esta forma (evam), todos (sarvāḥ) estos (imāḥ) roles (bhūmikāḥ) manifestados por la Libertad Absoluta (svātantrya-avabhāsitāḥ) del único Señor que consiste en Conciencia (ekasya eva cit-ātmanaḥ bhagavataḥ) se dividen en una gradación (producida) por aparición y ocultamiento de (dicha) Libertad Absoluta (svātantrya-pracchādana-unmīlana-tāratamya-bheditāḥ). Por este motivo (atas), solamente (existe) un (ekaḥ eva) Ser (ātmā) que penetra hasta tal punto --es decir, «que penetra todos esos roles»-- (etāvat-vyāptikaḥ). Pero (tu), los que tienen una percepción limitada (mita-dṛṣṭayaḥ), en diversas partes (aṁśāṁśikāsu), son forzados a aceptar (grāhitāḥ), por medio de la Voluntad de esa (Libertad Absoluta) (tad-icchayā eva), una concepción errónea (abhimānam), por lo cual (yena), en las etapas de cuerpo, etc. (deha-ādiṣu bhūmiṣu), aunque haya una expansión cuya esencia es una entrada en cada uno de los conocedores previos (pūrva-pūrva-pramātṛ-vyāpti-sāratā-prathāyām api), ellos no alcanzan (na labhante) la gran penetración (mahā-vyāptim) antedicha (ukta-rūpām) sin (vinā) un supremo descenso del Poder (para-śakti-pātam). Como se ha dicho (yathā uktam) (en algún lugar:)
«Sin embargo (tu), algunos (kecid) vaiṣṇava-s, etc. (vaiṣṇava-ādyāḥ), que (ye) están coloreados (rañjitāḥ) por el tinte de Vidyā --el tattva 8 según el Trika-- (vidyā-rāgeṇa), no conocen (na vidanti) al Dios Supremo y Omnisciente que está lleno de Conocimiento (param devam sarvajñam jñāna-śālinam... iti)»
Similarmente (tathā):
«Māyā (māyā hi) los hace vagar (bhramayati eva tān) en algo que no es Liberación (amokṣe) debido a (su) deseo de conseguir Liberación (mokṣa-lipsayā... iti)»
Y también (ca):
«Esos (te) adoradores del Ser (como si fuese el cuerpo, la energía vital, etc.) (ātma-upāsakāḥ) no alcanzan (na gacchanti) el Estado (padam) Supremo (param) de Śiva (śaivam... iti)»
Y (ca) (existe) también (api) (otra forma de interpretar este aforismo 8:) Los «sthiti-s» (yāḥ sthitayaḥ... tāḥ) (o) reposos (viśrāntayaḥ) hacia adentro (antarmukha-rūpāḥ) de todos los «darśana-s» (sarveṣām darśanānām), es decir, de todas las cogniciones tales como azul, placer, etc. (samastānām nīla-sukha-ādi-jñānānām), (son) «bhūmikā-s» para eso (tad-bhūmikāḥ) —(son) medios para la manifestación de la naturaleza esencial del propio Ser que es una masa compacta de Conciencia y Bienaventuranza (cit-ānanda-ghana-sva-ātma-svarūpa-abhivyakti-upāyāḥ)—. Por ejemplo (tathā hi), cuandoquiera (yadā yadā) la forma (rūpam) hacia afuera (bahirmukham) reposa (viśrāmyati) en la naturaleza esencial (svarūpe), en ese momento (tadā tadā) (se produce) un retiro de la cosa externa (bāhya-vastu-upasaṁhāraḥ). (Después de ese retiro, sobreviene) la permanencia en un estado interno pacífico (antar-praśānta-pada-avasthitiḥ). (Finalmente,) surge (udeṣyat) algo así como diversas guirnaldas, (figurativamente hablando,) formadas por series continuas de experiencias (tad-tad... saṁvid-santati-āsūtraṇam). De este modo (iti), esta (iyam) muy venerable (bhaṭṭārikā) Cuarta (turīyā) Conciencia (saṁvid), cuya naturaleza es unir manifestación, sostenimiento y retiro (del universo) (sṛṣṭi-sthiti-saṁhāra-melanā-rūpā), emite (udvamantī) y (ca) retira (saṁharantī) variedades de diversas manifestaciones, etc. (tad-tad-sṛṣṭi-ādi-bhedān), (y también) sigue brillando/apareciendo (sphurantī sthitā) simultáneamente (akramam eva) (como) siempre llena (sadā pūrṇā) y (ca... ca) demacrada (kṛśā), (como) ambas cosas (a la vez) (ubhaya-rūpā) y (ca... ca) (como) ninguna de esas dos cosas (an-ubhaya-ātmā). Se ha dicho (uktam ca) en la venerable Pratyabhijñāṭīkā (śrī-pratyabhijñā-ṭīkāyām):
«Ciertamente (tāvad), lamiendo los objetos --devorándolos-- (artha-avalehena), Ella surge (uttiṣṭhati) y (ca) se vuelve (bhavati) llena (pūrṇā... iti)»
Ella (eṣā ca), la Adorable (bhaṭṭārikā), al ser servida y adorada (anuśīlyamānā) más (y más) (adhikam), hace al devoto Suyo (sva-ātma-sāt karoti eva bhakta-janam), muy gradualmente (kramāt kramam)||8||
Aforismo 9
यद्येवम्भूतस्यात्मनो विभूतिस्तत्कथमयं मलावृतोऽणुः कलादिवलितः संसार्यभिधीयते - इत्याह
चिद्वत्तच्छक्तिसङ्कोचान्मलावृतः संसारी॥९॥
यदा चिदात्मा परमेश्वरः स्वस्वातन्त्र्यादभेदव्याप्तिं निमज्ज्य भेदव्याप्तिमवलम्बते तदा तदीया इच्छादिशक्तयोऽसङ्कुचिता अपि सङ्कोचवत्यो भान्ति तदानीमेव चायं मलावृतः संसारी भवति। तथा चाप्रतिहतस्वातन्त्र्यरूपेच्छाशक्तिः सङ्कुचिता सत्यपूर्णम्मन्यतारूपमाणवं मलं ज्ञानशक्तिः क्रमेण सङ्कोचाद्भेदे सर्वज्ञत्वस्य किञ्चिज्ज्ञत्वाप्तेरन्तःकरणबुद्धीन्द्रियतापत्तिपूर्वमत्यन्तं सङ्कोचग्रहणेन भिन्नवेद्यप्रथारूपं मायीयं मलं क्रियाशक्तिः क्रमेण भेदे सर्वकर्तृत्वस्य किञ्चित्कर्तृत्वाप्तेः कर्मेन्द्रियरूपसङ्कोचग्रहणपूर्वमत्यन्तं परिमिततां प्राप्ता शुभाशुभानुष्ठानमयं कार्मं मलम्। तथा सर्वकर्तृत्वसर्वज्ञत्वपूर्णत्वनित्यत्वव्यापकत्वशक्तयः सङ्कोचं गृह्णाना यथाक्रमम् कलाविद्यारागकालनियतिरूपतया भान्ति। तथाविधश्चायं शक्तिदरिद्रः संसार्युच्यते स्वशक्तिविकासे तु शिव एव॥९॥
Yadyevambhūtasyātmano vibhūtistatkathamayaṁ malāvṛto'ṇuḥ kalādivalitaḥ saṁsāryabhidhīyate - Ityāha
Cidvattacchaktisaṅkocānmalāvṛtaḥ saṁsārī||9||
Yadā cidātmā parameśvaraḥ svasvātantryādabhedavyāptiṁ nimajjya bhedavyāptimavalambate tadā tadīyā icchādiśaktayo'saṅkucitā api saṅkocavatyo bhānti tadānīmeva cāyaṁ malāvṛtaḥ saṁsārī bhavati| Tathā cāpratihatasvātantryarūpecchāśaktiḥ saṅkucitā satyapūrṇammanyatārūpamāṇavaṁ malaṁ jñānaśaktiḥ krameṇa saṅkocādbhede sarvajñatvasya kiñcijjñatvāpterantaḥkaraṇabuddhīndriyatāpattipūrvamatyantaṁ saṅkocagrahaṇena bhinnavedyaprathārūpaṁ māyīyaṁ malaṁ kriyāśaktiḥ krameṇa bhede sarvakartṛtvasya kiñcitkartṛtvāpteḥ karmendriyarūpasaṅkocagrahaṇapūrvamatyantaṁ parimitatāṁ prāptā śubhāśubhānuṣṭhānamayaṁ kārmaṁ malam| Tathā sarvakartṛtvasarvajñatvapūrṇatvanityatvavyāpakatvaśaktayaḥ saṅkocaṁ gṛhṇānā yathākramam kalāvidyārāgakālaniyatirūpatayā bhānti| Tathāvidhaścāyaṁ śaktidaridraḥ saṁsāryucyate svaśaktivikāse tu śiva eva||9||
Si (yadi) (tal es) la Gloria (vibhūtiḥ) del Ser que es de este tipo (evambhūtasya ātmanaḥ), entonces (tad) ¿cómo (katham) (es que a) Él (ayam) se lo llama (abhidhīyate) el alma trasmigratoria (saṁsārī) (que) es un átomo --un individuo limitado-- (aṇuḥ) cubierto por mala o impureza (mala-āvṛtaḥ) (y) envuelto por kalā, etc. (kalā-ādi-valitaḥ)? — De esta manera (iti), (el autor) dijo (āha):
Eso --o sea, «el Ser»-- (tad), que está lleno de Conciencia (cit-vat), (se convierte en) el alma transmigratoria (saṁsārī) cubierta con Mala (mala-āvṛtaḥ) debido a (Su) contracción de Śakti o Poder (śakti-saṅkocāt)||9||
Cuando (yadā) el Señor Supremo (parama-īśvaraḥ) que es Conciencia (cit-ātmā) se aferra (avalambate) a la penetración del dualismo (bheda-vyāptim) tras sumergir (nimajjya) a la penetración del no dualismo (abheda-vyāptim) a través de Su Libertad Absoluta (sva-svātantryāt), en ese momento (tadā) Sus (tadīyāḥ) Poderes de Voluntad, etc. (icchā-ādi-śaktayaḥ), aunque (api) no están contraídos (asaṅkucitāḥ), aparecen (bhānti) como contraídos (saṅkocavatyaḥ). Entonces (tadānīm eva ca) Él (ayam) se vuelve (bhavati) el alma trasmigratoria (saṁsārī) cubierta por mala o impureza (mala-āvṛtaḥ). Acordemente (tathā ca), el Poder de Voluntad cuya naturaleza es Libertad Irresistible (apratihata-svātantrya-rūpa-icchā-śaktiḥ), al contraerse (saṅkucitā satī), (se vuelve) el Āṇavamala (āṇavam malam) cuya forma es la noción de falta de Plenitud (apūrṇam-manyatā-rūpam). El Poder de Conocimiento (jñāna-śaktiḥ), gradualmente (krameṇa) (asume limitación) a través de una contracción (saṅkocāt) en la diferenciación (bhede) ya que la Omnisciencia se vuelve conocimiento limitado (sarvajñatvasya kiñcid-jñatva-āpteḥ). (Después incluso,) asumiendo total contracción (atyantam saṅkoca-grahaṇena), precedido por la adquisición de un órgano psíquico interno y poderes de percepción (antaḥkaraṇa-buddhīndriyatā-āpatti-pūrvam), (este Poder de Conocimiento se convierte en) el Māyīyamala (māyīyam malam) cuya forma es una expansión de distintos objetos (bhinna-vedya-prathā-rūpam). (A su vez,) el Poder de Acción (kriyā-śaktiḥ) gradualmente (krameṇa) (asume limitación) en la diferenciación (bhede) ya que la Omnipotencia se vuelve agencia limitada (sarvakartṛtvasya kiñcid-kartṛtva-āpteḥ). (Posteriormente,) adquiriendo completa limitación (atyantam parimitatām prāptā), (todo) precedido por la asunción de contracción en la forma de los poderes de acción (karmendriya-rūpa-saṅkoca-grahaṇa-pūrvam), (este Poder de Conocimiento se convierte en) el Kārmamala (kārmam malam) que consiste en la realización de buenas y malas acciones (śubha-aśubha-anuṣṭhāna-mayam). De este forma (tathā), asumiendo (gṛhṇānāḥ) contracción (saṅkocam), los Poderes de Omnipotencia, Omnisciencia, Plenitud, Eternidad y Omnipresencia (sarvakartṛtva-sarvajñatva-pūrṇatva-nityatva-vyāpakatva-śaktayaḥ) aparecen (bhānti) respectivamente (yathākramam) en la forma de (los Kañcuka-s o Envolturas denominadas) Kalā, Vidyā, Rāga, Kāla y Niyati (kalā-vidyā-rāga-kāla-niyati-rūpatayā). Este (Ser) (ayam) que tiene tales cualidades (tathāvidhaḥ ca), que es pobre en Śakti (śakti-daridraḥ), se dice que es (ucyate) el alma trasmigratoria (saṁsārī). Pero (tu), cuando hay expansión de Sus Poderes (sva-śakti-vikāse), (este Ser es) Śiva Mismo (śivaḥ eva)||9||
Aforismo 10
ननु संसार्यवस्थायामस्य किञ्चिच्छिवतोचितमभिज्ञानमस्ति येन शिव एव तथावस्थितः - इत्युद्घोष्यते। अस्ति। इत्याह
तथापि तद्वत्पञ्चकृत्यानि करोति॥१०॥
इहेश्वराद्वयदर्शनस्य ब्रह्मवादिभ्योऽयमेव विशेषो यत्
सृष्टिसंहारकर्तारं विलयस्थितिकारकम्।
अनुग्रहकरं देवं प्रणतार्तिविनाशनम्॥
इति श्रीमत्स्वच्छन्दादिशासनोक्तनीत्या सदा पञ्चविधकृत्यकारित्वं चिदात्मनो भगवतः। यथा च भगवाञ्छुद्धेतराध्वस्फारणक्रमेण स्वरूपविकासरूपाणि सृष्ट्यादीनि करोति तथा सङ्कुचितचिच्छक्तितया संसारभूमिकायामपि पञ्चकृत्यानि विधत्ते। तथा हि
तदेवं व्यवहारेऽपि प्रभुर्देहादिमाविशन्।
भान्तमेवान्तरर्थौघमिच्छया भासयेद्बहिः॥
इति प्रत्यभिज्ञाकारिकोक्तार्थदृष्ट्या देहप्राणादिपदमाविशंश्चिद्रूपो महेश्वरो बहिर्मुखीभावावसरे नीलादिकमर्थं नियतदेशकालादितया यदाभासयति तदा नियतदेशकालाद्याभासांशेऽस्य स्रष्टृतान्यदेशकालाद्याभासांशेऽस्य संहर्तृता नीलाद्याभासांशे स्थापकता भेदेनाभासांशे विलयकारिता प्रकाशैक्येन प्रकाशनेऽनुग्रहीतृता। यथा च सदा पञ्चविधकृत्यकारित्वं भगवतस्तथा मया वितत्य स्पन्दसन्दोहे निर्णीतम्।
एवमिदं पञ्चविधकृत्यकारित्वमात्मीयं सदा दृढप्रतिपत्त्या परिशील्यमानं माहेश्वर्यमुन्मीलयत्येव भक्तिभाजाम्। अत एव ये सदैतत्परिशीलयन्ति ते स्वरूपविकासमयं विश्वं जानाना जीवन्मुक्ता - इत्याम्नाताः। ये तु न तथा ते सर्वतो विभिन्नं मेयजातं पश्यन्तो बद्धात्मानः॥१०॥
Nanu saṁsāryavasthāyāmasya kiñcicchivatocitamabhijñānamasti yena śiva eva tathāvasthitaḥ - Ityudghoṣyate| Asti| Ityāha
Tathāpi tadvatpañcakṛtyāni karoti||10||
Iheśvarādvayadarśanasya brahmavādibhyo'yameva viśeṣo yat
Sṛṣṭisaṁhārakartāraṁ vilayasthitikārakam|
Anugrahakaraṁ devaṁ praṇatārtivināśanam||
iti śrīmatsvacchandādiśāsanoktanītyā sadā pañcavidhakṛtyakāritvaṁ cidātmano bhagavataḥ| Yathā ca bhagavāñchuddhetarādhvasphāraṇakrameṇa svarūpavikāsarūpāṇi sṛṣṭyādīni karoti tathā saṅkucitacicchaktitayā saṁsārabhūmikāyāmapi pañcakṛtyāni vidhatte| Tathā hi
Tadevaṁ vyavahāre'pi prabhurdehādimāviśan|
Bhāntamevāntararthaughamicchayā bhāsayedbahiḥ||
iti pratyabhijñākārikoktārthadṛṣṭyā dehaprāṇādipadamāviśaṁścidrūpo maheśvaro bahirmukhībhāvāvasare nīlādikamarthaṁ niyatadeśakālāditayā yadābhāsayati tadā niyatadeśakālādyābhāsāṁśe'sya sraṣṭṛtānyadeśakālādyābhāsāṁśe'sya saṁhartṛtā nīlādyābhāsāṁśe sthāpakatā bhedenābhāsāṁśe vilayakāritā prakāśaikyena prakāśane'nugrahītṛtā| Yathā ca sadā pañcavidhakṛtyakāritvaṁ bhagavatastathā mayā vitatya spandasandohe nirṇītam|
Evamidaṁ pañcavidhakṛtyakāritvamātmīyaṁ sadā dṛḍhapratipattyā pariśīlyamānaṁ māheśvaryamunmīlayatyeva bhaktibhājām| Ata eva ye sadaitatpariśīlayanti te svarūpavikāsamayaṁ viśvaṁ jānānā jīvanmuktā - ityāmnātāḥ| Ye tu na tathā te sarvato vibhinnaṁ meyajātaṁ paśyanto baddhātmānaḥ||10||
Una objeción (nanu): ¿Hay (asti) algún (kiñcid) signo (abhijñānam) apropiado para el Estado de Śiva (śivatā-ucitam) en su condición como alma trasmigratoria (saṁsāri-avasthāyām asya) mediante el cual (yena) Śiva Mismo (śivaḥ eva) permanezca así --es decir, tal como Śiva es-- (tathā-avasthitaḥ... iti)? Se proclama en voz alta (udghoṣyate): Hay (asti). (Acordemente, el autor) dijo (āha):
Incluso (tathā-api) (en esa condición limitada, el alma individual) realiza (karoti) las cinco funciones (pañca-kṛtyāni) como ese (Supremo Ser) (tad-vat)||10||
Aquí (iha), ésta (ayam eva) (es) la diferencia (viśeṣaḥ) entre la filosofía del Īśvarādvaya --o sea, el Shaivismo Trika-- (īśvara-advaya-darśanasya) y los seguidores de la doctrina de Brahma --especialmente los seguidores del Advaitavedānta-- (brahma-vādibhyaḥ): Que (yad) la autoría de la quíntuple función --o acto-- (pañcavidha-kṛtya-kāritvam) siempre (sadā) le pertenece al Señor que consiste en Conciencia (cit-ātmanaḥ bhagavataḥ), de acuerdo con el precepto expresado en la enseñanza del venerable Svacchandatantra (1.3), etc. (śrīmat-svacchanda-ādi-śāsana-ukta-nītyā):
«(Me inclino ante) el Dios (devam) que realiza la manifestación y el retiro (del universo) (sṛṣṭi-saṁhāra-kartāram), que produce la ocultación (de la naturaleza esencial) y el sostenimiento (del universo) (vilaya-sthiti-kārakam), que lleva a cabo la revelación (de la naturaleza esencial) (anugraha-karam), (y) que destruye el pesar de los que se han inclinado (ante Él) (praṇata-arti-vināśanam... iti)»
Y (ca) así como (yathā) el Señor (bhagavān), mediante el proceso de expansión del curso impuro (śuddha-itara-adhva-sphāraṇa-krameṇa), produce (karoti) la manifestación, etc. (sṛṣṭi-ādīni) —todo lo cual es un despliegue de Su naturaleza esencial (svarūpa-vikāsa-rūpāṇi)—, de igual modo (tathā), Él lleva a cabo (vidhatte) las cinco funciones/actos (pañca-kṛtyāni) inclusive (api) en la etapa de Saṁsāra (saṁsāra-bhūmikāyām) por medio del Poder de la Conciencia (pero) contraído (saṅkucita-cit-śaktitayā). Así (tathā hi) (se ha dicho también en las Īśvarapratyabhijñākārikā-s 1.6.7:)
«Por lo tanto (tad evam), inclusive (api) en la vida ordinaria (vyavahāre), el Señor (prabhuḥ), ingresando en (āviśan) el cuerpo, etc. (deha-ādim), manifiesta (bhāsayet) fuera (bahis), por (Su propia) Voluntad (icchayā), la multitud de cosas/objetos (artha-ogham) que brilla dentro (de Él Mismo) (bhāntam eva antar... iti)»
De acuerdo con el punto de vista del significado expresado en las Īśvarapratyabhijñākārikā-s (pratyabhijñā-kārikā-ukta-artha-dṛṣṭyā), cuando (yadā) el Gran Señor (mahā-īśvaraḥ), que es Conciencia (cit-rūpaḥ), ingresando en (āviśan) la condición de cuerpo, energía vital, etc. (deha-prāṇa-ādi-padam), en el momento donde la mente está exteriorizada (bahirmukhī-bhāva-avasare), manifiesta (ābhāsayati) un objeto tal como azul, etc. (nīla-ādikam artham) mediante espacio, tiempo, etc. definidos (niyata-deśa-kāla-āditayā), entonces (tadā), con respecto a la porción (conocida como) manifestación en un espacio, tiempo, etc. definidos (niyata-deśa-kāla-ādi-ābhāsa-aṁśe), (todo eso es) Su (asya) estado como el Manifestador (sraṣṭṛtā). Con respecto a la porción (conocida como) manifestación (de ese objeto) en otro espacio, tiempo, etc. (anya-deśa-kāla-ādi-ābhāsa-aṁśe), (todo eso es) Su (asya) estado como El Que Retira (saṁhartṛtā). Con respecto a la porción (conocida como continuidad de la) manifestación de azul, etc. (nīla-ādi-ābhāsa-aṁśe), (todo eso es Su) estado como el Sostenedor (sthāpakatā). Con respecto a la porción (llamada) manifestación (ābhāsa-aṁśe) como diferente (bhedena), (todo eso es Su) estado como Productor de Ocultación/Oscurecimiento (vilaya-kāritā). (Y,) con respecto a la revelación (prakāśane) (de que tal objeto) está en unidad con la Luz (prakāśa-aikyena), (todo eso es Su) estado como El Que Otorga Gracia o Favor (anugrahītṛtā). Puesto que (yathā ca) la autoría de la quíntuple función/acto (pañcavidha-kṛtya-kāritvam) siempre (sadā) le pertenece al Señor (bhagavataḥ), por ende (tathā) (ésta) ha sido extensamente investigada (vitatya... nirṇītam) por mí (mayā) en (mi) Spandasandoha (spanda-sandohe).
De este modo (evam), esta (idam) autoría de la quíntuple función/acto (pañcavidha-kṛtya-kāritvam) que es siempre (sadā) propia --de uno mismo-- (ātmīyam), si se la percibe una y otra vez (pariśīlyamānam) con firme resolución (dṛḍha-pratipattyā), le revela (unmīlayati eva) el Gran Señorío --debería ser «mahaiśvaryam» y no «māheśvaryam», pues, que yo sepa, este término no existe-- (māheśvaryam) a los devotos (bhakti-bhājām). Por este motivo (atas eva), los que (ye... te) siempre (sadā) perciben --lit. practican-- (pariśīlayanti) esto --la autoría de la quíntuple función/acto-- (etad) sabiendo (jānānāḥ) que el universo (viśvam) es el despliegue de su naturaleza esencial (svarūpa-vikāsa-mayam), (se vuelven) liberados en vida (jīvat-muktāḥ) — Esto es lo que ha sido pasado (a nosotros) en la tradición escrita (iti āmnātāḥ). Pero (tu) los que (ye... te) no (hacen) así (na tathā), al ver (paśyantaḥ) a la multitud de objetos (meya-jātam) como distintos (vibhinnam), permanecen atados --permanecen en la esclavitud-- (baddha-ātmānaḥ)||10||
Aforismo 11
न चायमेव प्रकारः पञ्चविधकृत्यकारित्वे यावदन्योऽपि कश्चिद्रहस्यरूपोऽस्ति - इत्याह
आभासनरक्तिविमर्शनबीजावस्थापनविलापनतस्तानि॥११॥
पञ्चविधकृत्यानि करोति - इति पूर्वतः सम्बध्यते। श्रीमन्महार्थदृष्ट्या दृगादिदेवीप्रसरणक्रमेण यद्यदाभाति तत्तत्सृज्यते तथा सृष्टे पदे तत्र यदा प्रशान्तनिमेषं कञ्चित्कालं रज्यति तदा स्थितिदेव्या तत्स्थाप्यते चमत्कारापरपर्यायविमर्शनसमये तु संह्रियते। यथोक्तं श्रीरामेण
समाधिवज्रेणाप्यन्यैरभेद्यो भेदभूधरः।
परामृष्टश्च नष्टश्च त्वद्भक्तिबलशालिभिः॥
इति। यदा तु संह्रियमाणमपि एतदन्तर्विचित्राशङ्कादिसंस्कारमाधत्ते तदा तत्पुनरुद्भविष्यत्संसारबीजभावमापन्नं विलयपदमध्यारोपितम्। यदा पुनस्तत्तथान्तः स्थापितमन्यद्वानुभूयमानमेव हठपाकक्रमेणालङ्ग्रासयुक्त्या चिदग्निसाद्भावमापद्यते तदा पूर्णतापादनेनानुगृह्यत एव। ईदृशं च पञ्चविधकृत्यकारित्वं सर्वस्य सदा सन्निहितमपि सद्गुरूपदेशं विना न प्रकाशत इति सद्गुरुसपर्यैवैतत्प्रथार्थमनुसर्तव्या॥११॥
Na cāyameva prakāraḥ pañcavidhakṛtyakāritve yāvadanyo'pi kaścidrahasyarūpo'sti - Ityāha
Ābhāsanaraktivimarśanabījāvasthāpanavilāpanatastāni||11||
Pañcavidhakṛtyāni karoti - iti pūrvataḥ sambadhyate| Śrīmanmahārthadṛṣṭyā dṛgādidevīprasaraṇakrameṇa yadyadābhāti tattatsṛjyate tathā sṛṣṭe pade tatra yadā praśāntanimeṣaṁ kañcitkālaṁ rajyati tadā sthitidevyā tatsthāpyate camatkārāparaparyāyavimarśanasamaye tu saṁhriyate| Yathoktaṁ śrīrāmeṇa
Samādhivajreṇāpyanyairabhedyo bhedabhūdharaḥ|
Parāmṛṣṭaśca naṣṭaśca tvadbhaktibalaśālibhiḥ||
iti| Yadā tu saṁhriyamāṇamapi etadantarvicitrāśaṅkādisaṁskāramādhatte tadā tatpunarudbhaviṣyatsaṁsārabījabhāvamāpannaṁ vilayapadamadhyāropitam| Yadā punastattathāntaḥ sthāpitamanyadvānubhūyamānameva haṭhapākakrameṇālaṅgrāsayuktyā cidagnisādbhāvamāpadyate tadā pūrṇatāpādanenānugṛhyata eva| Īdṛśaṁ ca pañcavidhakṛtyakāritvaṁ sarvasya sadā sannihitamapi sadgurūpadeśaṁ vinā na prakāśata iti sadgurusaparyaivaitatprathārthamanusartavyā||11||
Ésta (ca ayam) no es la única (na... eva) manera (prakāraḥ) con relación a la autoría de la quíntuple función/acto (pañcavidha-kṛtya-kāritve), ya que (yāvat) hay (asti) también (api) otra (anyaḥ... kaścid) que es secreta (rahasya-rūpaḥ) — De este modo (iti), (el autor) dijo (āha):
Esas (cinco funciones) (tāni) (pueden también explicarse) a través (de estos cinco términos): Ābhāsana --«el acto de manifestar»--, Rakti --«el disfrute»--, Vimarśana --«el acto de experimentarse uno mismo como el Ser»--, Bījāvasthāpana --«el acto de plantar la semilla»-- (y) Vilāpana --«la disolución»-- (ābhāsana-rakti-vimarśana-bīja-avasthāpana-vilāpanatas)||11||
Él realiza (karoti) las cinco funciones/actos --lit. «las quíntuples funciones/actos», esto es sánscrito muy rebuscado, pues se debería haber escrito «pañcakṛtyāni» o bien «pañcavidhakṛtyam»-- (pañcavidha-kṛtyāni) — Esto se conecta (iti... sambadhyate) con lo anterior --lit. «ante, frente a», sánscrito extraño aquí-- (pūrvatas). De acuerdo con el punto de vista del venerable Mahārtha --de la escuela Krama-- (śrīmat-mahārtha-dṛṣṭyā), cualquier cosa que (yad yad) aparezca (ābhāti) mediante el proceso de expansión de la diosa de la vista, etc. (dṛk-ādi-devī-prasaraṇa-krameṇa), todo eso (tad tad) es emitido (sṛjyate). Cuando existe así una entidad emitida (tathā sṛṣṭe pade), (y) cuando (yadā) él se deleita (rajyati) en eso (tatra) por algún tiempo (kañcid kālam), sin cerrar los ojos (praśānta-nimeṣam), entonces (tadā) eso (tad) es sostenido (sthāpyate) por la diosa del sostenimiento (sthiti-devyā). Pero (tu) (eso mismo) es retirado (saṁhriyate) en el momento del vimarśana —o del acto de experimentarse uno mismo como el Ser—, que es otra forma de decir «Camatkāra» --lit. «Asombro»; es decir el Gran Asombro de descubrir que el propio Ser está inmutable, intacto-- (camatkāra-apara-paryāya-vimarśana-samaye). Como (yathā) ha dicho el venerable Rāma (uktam śrī-rāmeṇa):
«La montaña de la dualidad (bheda-bhūdharaḥ), que no puede ser dividida (abhedyaḥ) por otros (medios) (anyaiḥ) —incluso (api) por medio del rayo del samādhi o trance (samādhi-vajreṇa)—, es percibida como el propio Ser --lit. tocada-- (parāmṛṣṭaḥ) y (ca... ca) destruida (naṣṭaḥ) por los que están llenos de la fuerza de la devoción hacia Ti (tvat-bhakti-bala-śālibhiḥ... iti)»
Pero (tu) cuando (yadā) esto --el objeto conocible-- (etad), que está siendo retirado (saṁhriyamāṇam api), implanta (ādhatte) internamente (antar) diversas impresiones de duda, etc. (vicitra-āśaṅkā-ādi-saṁskāram), entonces (tadā) eso (tad) adquiere la condición de semilla del Saṁsāra que surgirá (udbhaviṣyat-saṁsāra-bīja-bhāvam āpannam) otra vez (punar), (y) se produce --la traducción como «se atribuye falsamente» no es válida aquí, pues eso se aplica al Vedānta-- (adhyāropitam) el estado de vilaya --ocultación u oscurecimiento-- (vilaya-padam). Por otra parte (punar), cuando (yadā) eso (tad) que ha sido sostenido (sthāpitam) así (tathā) internamente (antar) —o (vā) alguna otra cosa que se estuvo experimentando (anyat... anubhūyamānam eva)— se reduce (āpadyate) a igualdad con el Fuego de la Conciencia (cit-agni-sādbhāvam) mediante el método de «haṭhapāka» (haṭhapāka-krameṇa) (y) el mecanismo de «alaṅgrāsa» (alaṅgrāsa-yuktyā), entonces (tadā) él es favorecido/agraciado (anugṛhyate eva) por el Estado de Plenitud (pūrṇatāpādanena). Y (ca) aunque (api) tal (īdṛśam) autoría de la quíntuple función/acto (pañcavidha-kṛtya-kāritvam) (está) siempre (sadā) cerca (sannihitam) de todos (sarvasya), no se hace evidente o manifiesta (na prakāśate) sin (vinā) la enseñanza de un Guru verdadero (sat-guru-upadeśam). De esta forma (iti), la adoración a un Guru verdadero (sat-guru-saparyā eva) debe realizarse (anusartavyā) para alcanzar esta expansión (etad-prathā-artham)||11||
Aforismo 12
यस्य पुनः सद्गुरूपदेशं विनैतत्परिज्ञानं नास्ति तस्यावच्छादितस्वस्वरूपाभिर्निजाभिः शक्तिभिर्व्यामोहितत्वं भवति - इत्याह
तदपरिज्ञाने स्वशक्तिभिर्व्यामोहितता संसारित्वम्॥१२॥
तस्यैतस्य सदा सम्भवतः पञ्चविधकृत्यकारित्वस्यापरिज्ञाने - शक्तिपातहेतुकस्वबलोन्मीलनाभावादप्रकाशने स्वाभिः शक्तिभिर्व्यामोहितत्वं - विविधलौकिकशास्त्रीयशङ्काशङ्कुकीलितत्वं यदिदमेव संसारित्वम्। तदुक्तं श्रीसर्ववीरभट्टारके
अज्ञानाच्छङ्कते लोकस्ततः सृष्टिश्च संहृतिः॥
इति।
मन्त्रा वर्णात्मकाः सर्वे सर्वे वर्णाः शिवात्मकाः॥
इति च। तथा हि - चित्प्रकाशादव्यतिरिक्ता नित्योदितमहामन्त्ररूपा पूर्णाहंविमर्शमयी येयं परा वाक्शक्तिरादिक्षान्तरूपाशेषशक्तिचक्रगर्भिणी सा तावत्पश्यन्तीमध्यमादिक्रमेण ग्राहकभूमिकां भासयति। तत्र च परारूपत्वेन स्वरूपमप्रथयन्ती मायाप्रमातुरस्फुटासाधारणार्थावभासरूपां प्रतिक्षणं नवनवां विकल्पक्रियामुल्लासयति शुद्धामपि चाविकल्पभूमिं तदाच्छादितामेव दर्शयति। तत्र च ब्राह्म्यादिदेवताधिष्ठितककारादिविचित्रशक्तिभिर्व्यामोहितो देहप्राणादिमेव परिमितमवशमात्मानं मन्यते मूढजनः। ब्राह्म्यादिदेव्यः पशुदशायां भेदविषये सृष्टिस्थित्यभेदविषये च संहारं प्रथयन्त्यः परिमितविकल्पपात्रतामेव सम्पादयन्ति पतिदशायां तु भेदे संहारमभेदे च सर्गस्थिती प्रकटयन्त्यः क्रमात्क्रमं विकल्पनिर्ह्रासनेन श्रीमद्भैरवमुद्रानुप्रवेशमयीं महतीमविकल्पभूमिमेवोन्मीलयन्ति।
सर्वो ममायं विभव इत्येवं परिजानतः।
विश्वात्मनो विकल्पानां प्रसरेऽपि महेशता॥
इत्यादिरूपां चिदानन्दावेशमग्नां शुद्धविकल्पशक्तिमुल्लासयन्ति। तत उक्तनीत्या स्वशक्तिव्यामोहिततैव संसारित्वम्।
किञ्च चितिशक्तिरेव भगवती विश्ववमनात्संसारवामाचारत्वाच्च वामेश्वर्याख्या सती खेचरीगोचरीदिक्चरीभूचरीरूपैरशेषैः प्रमात्रन्तःकरणबहिष्करणभावस्वभावैः परिस्फुरन्ती पशुभूमिकाभ्यां शून्यपदविश्रान्ता किञ्चित्कर्तृत्वाद्यात्मककलादिशक्त्यात्मना खेचरीचक्रेण गोपितपारमार्थिकचिद्गगनचरीत्वस्वरूपेण चकास्ति भेदनिश्चयाभिमानविकल्पनप्रधानान्तःकरणदेवीरूपेण गोचरीचक्रेण गोपिताभेदनिश्चयाद्यात्मकपारमार्थिकस्वरूपेण प्रकाशते भेदालोचनादिप्रधानबहिष्करणदेवतात्मना च दिक्चरीचक्रेण गोपिताभेदप्रथात्मकपारमार्थिकस्वरूपेण स्फुरति सर्वतो व्यवच्छिन्नाभासस्वभावप्रमेयात्मना च भूचरीचक्रेण गोपितसार्वात्म्यस्वरूपेण पशुहृदयव्यामोहिना भाति। पतिभूमिकायां तु सर्वकर्तृत्वादिशक्त्यात्मकचिद्गगनचरीत्वेनाभेदनिश्चयाद्यात्मना गोचरीत्वेनाभेदालोचनाद्यात्मना दिक्चरीत्वेन स्वाङ्गकल्पाद्वयप्रथासारप्रमेयात्मना च भूचरीत्वेन पतिहृदयविकासिना स्फुरति। तथा चोक्तं सहजचमत्कारपरिजनिताकृतकादरेण भट्टदामोदरेण विमुक्तकेषु
पूर्णावच्छिन्नमात्रन्तर्बहिष्करणभावगाः।
वामेशाद्याः परिज्ञानाज्ञानात्स्युर्मुक्तिबन्धदाः॥
इति। एवं च निजशक्तिव्यामोहिततैव संसारित्वम्।
अपि च चिदात्मनः परमेश्वरस्य स्वा अनपायिन्येकैव स्फुरत्तासारकर्तृतात्मैश्वर्यशक्तिः। सा यदा स्वरूपं गोपयित्वा पाशवे पदे प्राणापानसमानशक्तिदशाभिर्जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तभूमिभिर्देहप्राणपुर्यष्टककलाभिश्च व्यामोहयति तदा तद्व्यामोहितता संसारित्वं यदा तु मध्यधामोल्लासामुदानशक्तिं विश्वव्याप्तिसारां च व्यानशक्तिं तुर्यदशारूपां तुर्यातीतदशारूपां च चिदानन्दघनामुन्मीलयति तदा देहाद्यवस्थायामपि पतिदशात्मा जीवन्मुक्तिर्भवति। एवं त्रिधा स्वशक्तिव्यामोहितता व्याख्याता। चिद्वदिति (९) सूत्रे चित्प्रकाशो गृहीतसङ्कोचः संसारी इत्युक्तमिह तु स्वशक्तिव्यामोहितत्वेनास्य संसारित्वं भवति - इति भङ्ग्यन्तरेणोक्तम्। एवं सङ्कुचितशक्तिः प्राणादिमानपि यदा स्वशक्तिव्यामोहितो न भवति तदायम्
... शरीरी परमेश्वरः।
इत्याम्नायस्थित्या शिवभट्टारक एव - इति भङ्ग्या निरूपितं भवति। यदागमः
मनुष्यदेहमास्थाय छन्नास्ते परमेश्वराः।
इति। उक्तं च प्रत्यभिज्ञाटीकायाम्
शरीरमेव घटाद्यपि वा ये षट्त्रिंशत्तत्त्वमयं शिवरूपतया पश्यन्ति तेऽपि सिध्यन्ति
इति॥१२॥
Yasya punaḥ sadgurūpadeśaṁ vinaitatparijñānaṁ nāsti tasyāvacchāditasvasvarūpābhirnijābhiḥ śaktibhirvyāmohitatvaṁ bhavati - Ityāha
Tadaparijñāne svaśaktibhirvyāmohitatā saṁsāritvam||12||
Tasyaitasya sadā sambhavataḥ pañcavidhakṛtyakāritvasyāparijñāne - śaktipātahetukasvabalonmīlanābhāvādaprakāśane svābhiḥ śaktibhirvyāmohitatvaṁ - vividhalaukikaśāstrīyaśaṅkāśaṅkukīlitatvaṁ yadidameva saṁsāritvam| Taduktaṁ śrīsarvavīrabhaṭṭārake
Ajñānācchaṅkate lokastataḥ sṛṣṭiśca saṁhṛtiḥ||
iti|
Mantrā varṇātmakāḥ sarve sarve varṇāḥ śivātmakāḥ||
iti ca| Tathā hi - citprakāśādavyatiriktā nityoditamahāmantrarūpā pūrṇāhaṁvimarśamayī yeyaṁ parā vākśaktirādikṣāntarūpāśeṣaśakticakragarbhiṇī sā tāvatpaśyantīmadhyamādikrameṇa grāhakabhūmikāṁ bhāsayati| Tatra ca parārūpatvena svarūpamaprathayantī māyāpramāturasphuṭāsādhāraṇārthāvabhāsarūpāṁ pratikṣaṇaṁ navanavāṁ vikalpakriyāmullāsayati śuddhāmapi cāvikalpabhūmiṁ tadācchāditāmeva darśayati| Tatra ca brāhmyādidevatādhiṣṭhitakakārādivicitraśaktibhirvyāmohito dehaprāṇādimeva parimitamavaśamātmānaṁ manyate mūḍhajanaḥ| Brāhmyādidevyaḥ paśudaśāyāṁ bhedaviṣaye sṛṣṭisthityabhedaviṣaye ca saṁhāraṁ prathayantyaḥ parimitavikalpapātratāmeva sampādayanti patidaśāyāṁ tu bhede saṁhāramabhede ca sargasthitī prakaṭayantyaḥ kramātkramaṁ vikalpanirhrāsanena śrīmadbhairavamudrānupraveśamayīṁ mahatīmavikalpabhūmimevonmīlayanti|
Sarvo mamāyaṁ vibhava ityevaṁ parijānataḥ|
Viśvātmano vikalpānāṁ prasare'pi maheśatā||
ityādirūpāṁ cidānandāveśamagnāṁ śuddhavikalpaśaktimullāsayanti| Tata uktanītyā svaśaktivyāmohitataiva saṁsāritvam|
Kiñca citiśaktireva bhagavatī viśvavamanātsaṁsāravāmācāratvācca vāmeśvaryākhyā satī khecarīgocarīdikcarībhūcarīrūpairaśeṣaiḥ pramātrantaḥkaraṇabahiṣkaraṇabhāvasvabhāvaiḥ parisphurantī paśubhūmikābhyāṁ śūnyapadaviśrāntā kiñcitkartṛtvādyātmakakalādiśaktyātmanā khecarīcakreṇa gopitapāramārthikacidgaganacarītvasvarūpeṇa cakāsti bhedaniścayābhimānavikalpanapradhānāntaḥkaraṇadevīrūpeṇa gocarīcakreṇa gopitābhedaniścayādyātmakapāramārthikasvarūpeṇa prakāśate bhedālocanādipradhānabahiṣkaraṇadevatātmanā ca dikcarīcakreṇa gopitābhedaprathātmakapāramārthikasvarūpeṇa sphurati sarvato vyavacchinnābhāsasvabhāvaprameyātmanā ca bhūcarīcakreṇa gopitasārvātmyasvarūpeṇa paśuhṛdayavyāmohinā bhāti| Patibhūmikāyāṁ tu sarvakartṛtvādiśaktyātmakacidgaganacarītvenābhedaniścayādyātmanā gocarītvenābhedālocanādyātmanā dikcarītvena svāṅgakalpādvayaprathāsāraprameyātmanā ca bhūcarītvena patihṛdayavikāsinā sphurati| Tathā coktaṁ sahajacamatkāraparijanitākṛtakādareṇa bhaṭṭadāmodareṇa vimuktakeṣu
Pūrṇāvacchinnamātrantarbahiṣkaraṇabhāvagāḥ|
Vāmeśādyāḥ parijñānājñānātsyurmuktibandhadāḥ||
iti| Evaṁ ca nijaśaktivyāmohitataiva saṁsāritvam|
Api ca cidātmanaḥ parameśvarasya svā anapāyinyekaiva sphurattāsārakartṛtātmaiśvaryaśaktiḥ| Sā yadā svarūpaṁ gopayitvā pāśave pade prāṇāpānasamānaśaktidaśābhirjāgratsvapnasuṣuptabhūmibhirdehaprāṇapuryaṣṭakakalābhiśca vyāmohayati tadā tadvyāmohitatā saṁsāritvaṁ yadā tu madhyadhāmollāsāmudānaśaktiṁ viśvavyāptisārāṁ ca vyānaśaktiṁ turyadaśārūpāṁ turyātītadaśārūpāṁ ca cidānandaghanāmunmīlayati tadā dehādyavasthāyāmapi patidaśātmā jīvanmuktirbhavati| Evaṁ tridhā svaśaktivyāmohitatā vyākhyātā| Cidvaditi (9) sūtre citprakāśo gṛhītasaṅkocaḥ saṁsārī ityuktamiha tu svaśaktivyāmohitatvenāsya saṁsāritvaṁ bhavati - Iti bhaṅgyantareṇoktam| Evaṁ saṅkucitaśaktiḥ prāṇādimānapi yadā svaśaktivyāmohito na bhavati tadāyam
... śarīrī parameśvaraḥ|
ityāmnāyasthityā śivabhaṭṭāraka eva - Iti bhaṅgyā nirūpitaṁ bhavati| Yadāgamaḥ
Manuṣyadehamāsthāya channāste parameśvarāḥ|
iti| Uktaṁ ca pratyabhijñāṭīkāyām
Śarīrameva ghaṭādyapi vā ye ṣaṭtriṁśattattvamayaṁ śivarūpatayā paśyanti te'pi sidhyanti
iti||12||
Sin embargo (punar), para quien (yasya) carece de la enseñanza del Guru verdadero (sat-guru-upadeśam vinā) no hay (na asti) un conocimiento pleno de esto --de la autoría de la quíntuple función/acto-- (etad-parijñānam). Para él (tasya) existe (en cambio) (bhavati) una condición de permanecer confundido o infatuado (vyāmohitatvam) por sus propios poderes cuya naturaleza esencial está oculta (avacchādita-sva-svarūpābhiḥ nijābhiḥ śaktibhiḥ) — De este modo (iti), (el autor) dijo (āha):
Ser un alma trasmigratoria (saṁsāritvam) (significa) estar confundido o infatuado (vyāmohitatā) por los propios poderes (sva-śaktibhiḥ) cuando hay total ignorancia acerca de eso --es decir, «de la autoría de las cinco funciones o quíntuple acto»-- (tad-aparijñāne)||12||
Esto (idam eva) que (yad) (es) la condición de alma trasmigratoria (saṁsāritvam) (significa) estar confundido o infatuado (vyāmohitatvam) por los propios poderes (svābhiḥ śaktibhiḥ) —(es decir,) estar clavado por diversas dudas mundanas o relativas a las escrituras (vividha-laukika-śāstrīya-śaṅkā-śaṅku-kīlitatvam)— cuando hay total ignorancia (aparijñāne) —(o sea,) cuando no hay revelación (aprakāśane) a causa de la ausencia del despliegue de la propia Fuerza causado por un descenso de Poder (śaktipāta-hetuka-sva-bala-unmīlana-abhāvāt)— acerca de eso mismo que ocurre siempre (tasya etasya sadā sambhavataḥ) —(en definitiva,) acerca de la autoría de la quíntuple función/acto (pañcavidha-kṛtya-kāritvasya)—. Se ha dicho (uktam) eso (tad) en el muy venerable Sarvavīra (śrī-sarvavīra-bhaṭṭārake):
«La gente (lokaḥ) duda (śaṅkate) debido a la ignorancia (ajñānāt); por lo tanto (tatas) (hay) manifestación (sṛṣṭiḥ) y (ca) retiro (del universo) (saṁhṛtiḥ... iti)»
También (ca):
«Todos (sarve) los Mantra-s (mantrāḥ) consisten en letras (varṇa-ātmakāḥ), (y) todas (sarve) las letras (varṇāḥ) consisten en Śiva (śiva-ātmakāḥ... iti)»
Así (tathā hi) — Este mismo (iyam... sā) poder de Parāvāk --del Habla Suprema-- (parā vāk-śaktiḥ) que (yā) no está separado (avyatiriktā) de la Luz de la Conciencia (cit-prakāśāt), que es el Gran Mantra que está siempre activo (nitya-udita-mahā-mantra-rūpā), que consiste en la Perfecta Conciencia del Yo (pūrṇa-aham-vimarśa-mayī), que está embarazada (y contiene en Su interior) al grupo entero de poderes cuya forma comienza con «a» y termina con «kṣa» (a-ādi-kṣa-anta-rūpa-aśeṣa-śakti-cakra-garbhiṇī), hace que ciertamente apareza (tāvat... bhāsayati) la etapa de conocedor/perceptor limitado (grāhaka-bhūmikām) por medio de la sucesión de paśyantī, madhyamā, etc. (paśyantī-madhyamā-ādi-krameṇa). Y (ca) ahí --en el estado de conocedor/perceptor limitado-- (tatra), Ella no despliega (aprathayantī) (Su) naturaleza esencial (svarūpam) como Parā o Suprema (parā-rūpatvena). (En cambio,) exhibe (ullāsayati) a cada momento (pratikṣaṇam), para el Māyāpramātā --para el conocedor/perceptor restringido por Māyā-- (māyā-pramātuḥ), una siempre nueva (nava-navām) actividad de vikalpa-s o pensamientos (vikalpa-kriyām) cuya forma es la manifestación de objetos que son borrosos y extraordinarios --que no son claros ni comunes-- (asphuṭa-asādhāraṇa-artha-avabhāsa-rūpām). (A su vez,) Ella muestra (darśayati) a la etapa de avikalpa --desprovista de pensamientos-- (avikalpa-bhūmim), aunque (api) pura (śuddhām), como velada por esa (actividad de vikalpa-s) (tad-ācchāditām eva). Y (ca) en ese caso (tatra), el hombre engañado (mūḍha-janaḥ), confundido (vyāmohitaḥ) por los diversos poderes tales como la letra «ka», etc., presididos por la deidades (llamadas) Brāhmī, etc. (brāhmī-ādi-devatā-adhiṣṭhita-ka-kāra-ādi-vicitra-śaktibhiḥ), considera (manyate) que cuerpo, energía vital, etc. (deha-prāṇa-ādim eva) —que son limitados (parimitam)— son el Ser independiente --«avaśam» también significa, sorprendentemente, «dependiente», así que si se toma este significado, «avaśam» actuaría aquí como un adjetivo de cuerpo, energía vital, etc. y no del Ser-- (avaśam ātmānam). En el estado de paśu --del ser limitado-- (paśu-daśāyām), las diosas Brāhmī, etc. (brāhmī-ādi-devyaḥ), desplegando (prathayantyaḥ) manifestación y sostenimiento (sṛṣṭi-sthitī) con referencia a la dualidad (bheda-viṣaye), y (ca) retiro (saṁhāram) con referencia a la no dualidad (abheda-viṣaye), producen (sampādayanti) solamente capacidad para vikalpa-s limitados (parimita-vikalpa-pātratām eva). Pero (tu) en la etapa de Pati --de Señor-- (pati-daśāyām), (ellas,) revelando (prakaṭayantyaḥ) retiro (saṁhāram) con referencia a la dualidad (bhede), y (ca) manifestación y sostenimiento (sarga-sthitī) con referencia a la no dualidad (abhede), despliegan (unmīlayanti) la gran etapa de avikalpa --carente de pensamientos-- (mahatīm avikalpa-bhūmim), que consiste en un ingreso en la venerable Bhairavamudrā (śrīmat-bhairava-mudrā-anupraveśa-mayīm), reduciendo --lit. acortando-- muy gradualmente los vikalpa-s (kramāt-kramam vikalpa-nirhrāsanena).
(Entonces, ellas) exhiben (ullāsayanti) el poder del vikalpa puro (śuddha-vikalpa-śaktim) que está inmerso en una absorción en Conciencia y Bienaventuranza (cit-ānanda-āveśa-magnām), (y) cuya forma es (como se explica en Īśvarapratyabhijñākārikā-s 4.12,) etc. (iti-ādi-rūpām):
«Para aquél que es el universo --o sea, para el exindividuo limitado que abandonó la individualidad y alcanzó la universalidad-- (viśva-ātmanaḥ) (y) está consciente/sabe (parijānataḥ) de esta manera (evam): "Toda (sarvaḥ) esta (ayam) Gloria (vibhavaḥ) (es) mía (mama... iti)", inclusive (api) en la diseminación (prasare) de vikalpa-s o pensamientos (vikalpānām), (existe) el Estado del Gran Señor (mahā-īśatā)»
De ahí que (tatas), según el precepto mencionado (ukta-nītyā), el estado de alma trasmigratoria (saṁsāritvam) es la condición de estar confundido o infatuado por sus propios poderes (sva-śakti-vyāmohitatā eva).
Además (kiñca), la Señora Citiśakti Misma (citi-śaktiḥ eva bhagavatī) se llama Vāmeśvarī (vāma-īśvarī-ākhyā satī) porque emite al universo (viśva-vamanāt) y (ca) porque se relaciona con el curso opuesto del Saṁsāra (saṁsāra-vāma-ācāratvāt). Ella aparece destellantemente (parisphurantī) como todas las disposiciones de conocedor/perceptor limitado, órgano (psíquico) interno, órgano externo, y entidades objetivas, cuya naturalezas son khecarī, gocarī, dikcarī y bhūcarī, (respectivamente) (khecarī-gocarī-dikcarī-bhūcarī-rūpaiḥ aśeṣaiḥ pramātṛ-antaḥkaraṇa-bahiṣkaraṇa-bhāva-svabhāvaiḥ). En la etapa de paśu --de ser limitado-- (paśu-bhūmikābhyām), mientras descansa en el estado de vacío (śūnya-pada-viśrāntā), Ella brilla (cakāsti) en la forma innata del estado de la real Cidgaganacarī --lit. la que se mueve en el Cielo de la Conciencia-- ocultada (gopita-pāramārthika-cit-gagana-carītva-svarūpeṇa) por el grupo de khecarī que consiste en el poder de Kalā, etc. que es agencia limitada, etc. (kiñcid-kartṛtva-ādi-ātmaka-kalā-ādi-śakti-ātmanā khecarī-cakreṇa). Ella aparece brillantemente (prakāśate) en la forma innata y real consistente en la determinación de la no dualidad, etc. ocultada (gopita-abheda-niścaya-ādi-ātmaka-pāramārthika-svarūpeṇa) por el grupo de gocarī cuya forma es la diosa (llamada) órgano (psíquico) interno que se compone principalmente de una determinación de la dualidad, egoísmo e ideación (bheda-niścaya-abhimāna-vikalpana-pradhāna-antaḥkaraṇa-devī-rūpeṇa gocarī-cakreṇa). Ella destella (sphurati) en la forma innata y real consistente en una expansión de la no dualidad ocultada (gopita-abheda-prathā-ātmaka-pāramārthika-svarūpeṇa) por el grupo de dikcarī que es la deidad del órgano externo que se compone principalmente de una percepción de dualidad, etc. (bheda-ālocana-ādi-pradhāna-bahiṣkaraṇa-devatā-ātmanā ca dikcarīcakreṇa). Y (ca), (finalmente,) Ella aparece (bhāti) como el engañador en el corazón de los paśu-s --de los seres limitados-- (paśu-hṛdaya-vyāmohinā) cuya naturaleza esencial es la condición del Alma Universal ocultada (gopita-sārvātmya-svarūpeṇa) por el grupo de bhūcarī consistente en objetos cuya esencia es manifestaciones separadas/particularizadas/divididas (vyavacchinna-ābhāsa-svabhāva-prameya-ātmanā) todo alrededor (sarvatas). Pero (tu), en la etapa de Pati o Señor (pati-bhūmikāyām), Ella aparece destellantemente (sphurati) como Cidgaganacarī consistente en la śakti de omnipotencia, etc. (sarva-kartṛtva-ādi-śakti-ātmaka-cidgaganacarītvena), como gocarī que tiene que ver con la determinación de la no dualidad, etc. (abheda-niścaya-ādi-ātmanā gocarītvena), como dikcarī que se relaciona con la percepción de no dualidad, etc. (abheda-ālocana-ādi-ātmanā dikcarītvena), y (ca), (finalmente,) como el que despliega el Corazón del Pati o Señor (pati-hṛdaya-vikāsinā), (es decir,) como bhūcarī que se vincula con el objeto conocible cuya esencia es una expansión de no dualidad como si fuese el propio cuerpo --es decir, se percibe a todo el universo objetivo como el propio Cuerpo-- (sva-aṅga-kalpa-advaya-prathā-sāra-prameya-ātmanā... bhūcarītvena). El señor Dāmodara, que gozaba de un espontáneo respeto ocasionado por (su) natural Camatkāra --por su Deleite debido al Asombro--, ha dicho así también (tathā ca uktam sahaja-camatkāra-parijanita-akṛtaka-ādareṇa bhaṭṭa-dāmodareṇa) en (sus) Vimuktaka-s (vimuktakeṣu):
«Vāmeśā --es decir, Vāmeśvarī--, etc. (vāmeśā-ādyāḥ) residen en el conocedor que está separado de la plenitud --en Puruṣa--, en el órgano (psíquico) interno, en el órgano externo, y en las entidades objetivas (pūrṇa-avacchinna-mātṛ-antar-bahiṣkaraṇa-bhāva-gāḥ) (y) son (syuḥ) otorgadoras de Liberación y esclavitud (mukti-bandhadāḥ) a través de Conocimiento completo e ignorancia (parijñāna-ajñānāt... iti)»
De esta manera (evam ca), ser un alma trasmigratoria (saṁsāritvam) (implica) estar confundido o infatuado por los propios poderes (nija-śakti-vyāmohitatā eva).
Por otra parte (api), (está) la propia Aiśvaryaśakti —que es imperecedera/invariable, única y de la naturaleza de la Agencia --o sea, Śakti-- cuya esencia es una condición de intenso brillo --esto es Śiva-- (svā anapāyinī ekā eva sphurattā-sāra-kartṛtā-ātmā aiśvaryaśaktiḥ)— del Señor Supremo que es Conciencia (cit-ātmanaḥ parama-īśvarasya). Cuando (yadā) Ella --la Aiśvaryaśakti-- (sā), tras ocultar (gopayitvā) la naturaleza esencial (svarūpam) en el estado de paśu (pāśave pade), produce confusión (vyāmohayati) mediante los estados de los poderes (llamados) prāṇa, apāna y samāna (prāṇa-apāna-samāna-śakti-daśābhiḥ), mediante las etapas de vigilia, sueño y sueño profundo (jāgrat-svapna-suṣupta-bhūmibhiḥ), y (ca) mediante las kalā-s de cuerpo, energía vital y cuerpo sutil (deha-prāṇa-puryaṣṭaka-kalābhiḥ), entonces (tadā) esa condición de estar confundido o infatuado (tad-vyāmohitatā) (es) el estado de alma trasmigratoria (saṁsāritvam). Pero (tu) cuando (yadā) Ella despliega (unmīlayati) el poder (llamado) udāna (udāna-śaktim), que aparece en Suṣumṇā (madhya-dhāma-ullāsām) —(y) cuya naturaleza es el estado de Turya (turya-daśā-rūpām)—, y (ca) el poder (llamado) vyāna (vyāna-śaktim), cuya esencia es la penetración del universo (viśva-vyāpti-sārām) —(y) cuya naturaleza es el estado de Turyātīta (turya-atīta-daśā-rūpām)—, los cuales --ambos poderes-- forman una masa compacta de Conciencia y Bienaventuranza (cit-ānanda-ghanām), entonces (tadā), incluso (api) en el estado de cuerpo, etc. (deha-ādi-avasthāyām), existe (bhavati) Liberación en vida (jīvat-muktiḥ) cuya esencia es el Estado de Pati o Señor --el Estado de Śiva-- (pati-daśā-ātmā). De este modo (evam), la condición de estar confundido o infatuado por los propios poderes (sva-śakti-vyāmohitatā) ha sido explicada (vyākhyātā) de tres maneras (tridhā). En el aforismo 9 (9 sūtre) (que comienza con) «Cidvat» (cit-vat iti), se ha dicho (uktam) que (iti) la Luz de la Conciencia (cit-prakāśaḥ), habiendo asumido contracción (gṛhīta-saṅkocaḥ), (es) el alma trasmigratoria (saṁsārī). Pero (tu) aquí (iha), se ha expresado (uktam) de otra manera (bhaṅgī-antareṇa) que (iti) su (asya) estado como alma trasmigratoria (saṁsāritvam) ocurre (bhavati) ya que queda confundido o infatuado por sus propios poderes (sva-śakti-vyāmohitatvena). De esta forma (evam), alguien que tiene sus poderes contraídos (saṅkucita-śaktiḥ), (es decir,) alguien que aún tiene energía vital, etc. (prāṇa-ādimān api), cuando (yadā) no está confundido o infatuado por sus propios poderes (sva-śakti-vyāmohitaḥ na bhavati), entonces (tadā) él (ayam) es descripto (nirūpitam bhavati) indirectamente (bhaṅgyā) (como) «el adorable Śiva Mismo (śiva-bhaṭṭārakaḥ eva... iti)» según el axioma de la tradición escrita (āmnāya-sthityā) (que dice:)
«El Señor Supremo (parama-īśvaraḥ) dotado de un cuerpo (śarīrī... iti)»
Tal como la escritura revelada (expresa) (yad āgamaḥ):
«Tras asumir (āsthāya) un cuerpo humano (manuṣya-deham), ellos (te) son el Señor Supremo (parama-īśvarāḥ) oculto/secreto (channāḥ... iti)»
Se ha dicho también (uktam ca) en la Pratyabhijñāṭīkā (pratyabhijñā-ṭīkāyām):
«Tienen éxito también (te api sidhyanti) los que (ye) perciben (paśyanti) al cuerpo (śarīram eva) o (vā) incluso a una vasija, etc. (ghaṭa-ādi api) —todo lo cual consiste en los treinta y seis tattva-s o principios (ṣaṭtriṁśat-tattva-mayam)— como teniendo la forma de Śiva --o a secas, como siendo Śiva-- (śiva-rūpatayā... iti)»
||12||
Aforismo 13
उक्तसूत्रार्थप्रातिपक्ष्येण तत्त्वदृष्टिं दर्शयितुमाह
तत्परिज्ञाने चित्तमेवान्तर्मुखीभावेन चेतनपदाध्यारोहाच्चितिः॥१३॥
पूर्वसूत्रव्याख्याप्रसङ्गेन प्रमेयदृष्ट्या वितत्य व्याख्यातप्रायमेतत्सूत्रं शब्दसङ्गत्या त्वधुना व्याख्यायते। तस्यात्मीयस्य पञ्चकृत्यकारित्वस्य परिज्ञाने सत्यपरिज्ञानलक्षणकारणापगमात्स्वशक्तिव्यामोहिततानिवृत्तौ स्वातन्त्र्यलाभात्प्राग्व्याख्यातं यच्चित्तं तदेव सङ्कोचिनीं बहिर्मुखतां जहदन्तर्मुखीभावेन चेतनपदाध्यारोहात् - ग्राहकभूमिकाक्रमणक्रमेण सङ्कोचकलाया अपि विगलनेन स्वरूपापत्त्या चितिर्भवति स्वां चिन्मयीं परां भूमिमाविशतीत्यर्थः॥१३॥
Uktasūtrārthaprātipakṣyeṇa tattvadṛṣṭiṁ darśayitumāha
Tatparijñāne cittamevāntarmukhībhāvena cetanapadādhyārohāccitiḥ||13||
Pūrvasūtravyākhyāprasaṅgena prameyadṛṣṭyā vitatya vyākhyātaprāyametatsūtraṁ śabdasaṅgatyā tvadhunā vyākhyāyate| Tasyātmīyasya pañcakṛtyakāritvasya parijñāne satyaparijñānalakṣaṇakāraṇāpagamātsvaśaktivyāmohitatānivṛttau svātantryalābhātprāgvyākhyātaṁ yaccittaṁ tadeva saṅkocinīṁ bahirmukhatāṁ jahadantarmukhībhāvena cetanapadādhyārohāt - grāhakabhūmikākramaṇakrameṇa saṅkocakalāyā api vigalanena svarūpāpattyā citirbhavati svāṁ cinmayīṁ parāṁ bhūmimāviśatītyarthaḥ||13||
Para mostrar (darśayitum) el punto de vista del Principio (Supremo) --o «el punto de vista de la Verdad»-- (tattva-dṛṣṭim) en contraposición con el significado del aforismo mencionado (ukta-sūtra-artha-prātipakṣyeṇa), (el autor) dijo (āha):
Cuando hay conocimiento completo de eso --o sea, «de la autoría de las cinco funciones o quíntuple acto»-- (tad-parijñāne), la mente (cittam) misma (eva), al ir hacia adentro (antarmukhī-bhāvena), (se vuelve) el Poder Supremo (citiḥ) a través del ascenso (hasta) el estado de Conciencia Pura (cetana-pada-adhyārohāt)||13||
Desde el punto de vista del objeto conocible (prameya-dṛṣṭyā), este (etad) aforismo (sūtram) ha sido mayormente explicado (vyākhyāta-prāyam) de manera extensa (vitatya) en conexión con la explicación del aforismo anterior (pūrva-sūtra-vyākhyā-prasaṅgena). Pero (tu) ahora (adhunā) se lo explica (vyākhyāyate) de acuerdo a la conjunción y conexión de las palabras (śabda-saṅgatyā). Cuando hay conocimiento completo (parijñāne sati) de eso (tasya) —(es decir,) de la propia autoría de las cinco funciones/actos (ātmīyasya pañca-kṛtya-kāritvasya)—, cuando hay cesación de la condición de estar confundido o infatuado por los propios poderes (sva-śakti-vyāmohitatā-nivṛttau) ya que ha desaparecido la causa caracterizada por la ignorancia (aparijñāna-lakṣaṇa-kāraṇa-apagamāt), (entonces) la mente misma (cittam tad eva) —que (yad) ha sido explicada antes --en el aforismo 5-- (prāk-vyākhyātam)—, a través del logro de la Libertad Absoluta (svātantrya-lābhāt), abandonando (jahat) (su) limitante exteriorización (saṅkocinīm bahirmukhatām), al ir hacia adentro (antarmukhī-bhāvena), se vuelve (bhavati) Citi --el Poder Supremo-- (citiḥ) a través del ascenso (hasta) el estado de Conciencia Pura (cetana-pada-adhyārohāt), (o sea,) a través de una entrada en (su) naturaleza esencial (svarūpa-āpattyā) mediante la desaparición (vigalanena) de incluso el aspecto (llamado) contracción (saṅkoca-kalāyāḥ api) (y) gradualmente ascendiendo hasta la etapa de conocedor o perceptor (grāhaka-bhūmikā-ākramaṇa-krameṇa). (En suma,) él ingresa (āviśati) en la etapa (bhūmim) suprema (parām) que consta de Conciencia (cit-mayīm). Éste es el significado (iti arthaḥ)||13||
Aforismo 14
ननु यदि पारमार्थिकं चिच्छक्तिपदं सकलभेदकवलनस्वभावं तदस्य मायापदेऽपि तथारूपेण भवितव्यं यथा जलदाच्छादितस्यापि भानोर्भावावभासकत्वम् - इत्याशङ्क्याह
चितिवह्निरवरोहपदे छन्नोऽपि मात्रया मेयेन्धनं प्लुष्यति॥१४॥
चितिरेव विश्वग्रसनशीलत्वाद्वह्निरसावेवावरोहपदे - मायाप्रमातृतायां छन्नोऽपि - स्वातन्त्र्यादाच्छादितस्वभावोऽपि भूरिभूतिच्छन्नाग्निवन्मात्रया - अंशेन नीलपीतादिप्रमेयेन्धनं प्लुष्यति - स्वात्मसात्करोति। मात्रापदस्येदमाकूतम् - यत्कवलयनपि सार्वात्म्येन न ग्रसतेऽपि त्वंशेन संस्कारात्मनोत्थापयति। ग्रासकत्वं च सर्वप्रमातॄणां स्वानुभवत एव सिद्धम्। यदुक्तं श्रीमदुत्पलदेवपादैर्निजस्तोत्रेषु
वर्तन्ते जन्तवोऽशेषा अपि ब्रह्मेन्द्रविष्णवः।
ग्रसमानास्ततो वन्दे देव विश्वं भवन्मयम्॥
इति॥१४॥
Nanu yadi pāramārthikaṁ cicchaktipadaṁ sakalabhedakavalanasvabhāvaṁ tadasya māyāpade'pi tathārūpeṇa bhavitavyaṁ yathā jaladācchāditasyāpi bhānorbhāvāvabhāsakatvam - Ityāśaṅkyāha
Citivahniravarohapade channo'pi mātrayā meyendhanaṁ pluṣyati||14||
Citireva viśvagrasanaśīlatvādvahnirasāvevāvarohapade - māyāpramātṛtāyāṁ channo'pi - svātantryādācchāditasvabhāvo'pi bhūribhūticchannāgnivanmātrayā - aṁśena nīlapītādiprameyendhanaṁ pluṣyati - svātmasātkaroti| Mātrāpadasyedamākūtam - yatkavalayanapi sārvātmyena na grasate'pi tvaṁśena saṁskārātmanotthāpayati| Grāsakatvaṁ ca sarvapramātṝṇāṁ svānubhavata eva siddham| Yaduktaṁ śrīmadutpaladevapādairnijastotreṣu
Vartante jantavo'śeṣā api brahmendraviṣṇavaḥ|
Grasamānāstato vande deva viśvaṁ bhavanmayam||
iti||14||
Una objeción (nanu): Si (yadi) la etapa esencial/real de Cicchakti --lit. del Poder de la Conciencia-- (pāramārthikaṁ cit-śakti-padam) tiene por naturaleza esencial el acto de tragarse todas las diferencias/dualidades (sakala-bheda-kavalana-svabhāvam), entonces (tad), debe permanecer igual (tathā-rūpeṇa bhavitavyam) inclusive (api) en Su etapa de Māyā (māyā-pade), al igual que (yathā) (hay) manifestación de objetos (bhāva-avabhāsakatvam) por parte del sol, aunque permanezca cubierto por nubes (jalada-ācchāditasya api bhānoḥ) — Tras dudar/objetar (āśaṅkya) de ese modo (iti), (el autor) dijo (āha):
El Fuego del Poder Supremo (citi-vahniḥ), aunque (api) cubierto u ocultado (por Māyā o Engaño) (channaḥ) en la etapa de descenso (avaroha-pade), parcialmente (mātrayā) consume (pluṣyati) el combustible de los objetos conocibles (meya-indhanam)||14||
Citi Misma --el Poder Supremo Mismo-- (citiḥ eva) (es) un fuego (vahniḥ) porque Su tendencia/disposición consiste en devorar al universo (viśva-grasana-śīlatvāt). Ella Misma --Citi Misma-- (asau eva), en la etapa de descenso (avaroha-pade) —en la condición del Māyāpramātā --del conocedor bajo el dominio de Māyā-- (māyā-pramātṛtāyām)—, aunque (api) cubierta u ocultada (channaḥ) —aunque (api) tenga Su naturaleza esencial cubierta (ācchādita-svabhāvaḥ) voluntariamente (svātantryāt)—, parcialmente (mātrayā) —sólo una porción (aṁśena)—, como un fuego cubierto por abundante ceniza (bhūri-bhūti-channa-agni-vat), consume (pluṣyati) —hace igual a Sí Misma --es decir, asimila, lo hace igual a Citi-- (sva-ātma-sāt karoti)— el combustible de los objetos conocibles tales como azul, amarillo, etc. (nīla-pīta-ādi-prameya-indhanam). Ésta (idam) (es) la intención (ākūtam) de la palabra «mātrā» (presente en el aforismo) --lit. una pequeña porción-- (mātrā-padasya): Que (yad) aunque (api) (el Fuego de Citi) esté tragando (al objeto conocible) (kavalayan), no lo devora (na grasate) totalmente (sārvātmyena) sino más bien (api tu) parcialmente (aṁśena), (ya que) lo hace surgir (otra vez) (utthāpayati) por medio de los saṁskāra-s o impresiones acumuladas (saṁskāra-ātmanā). Y (ca) el estado de devorador (grāsakatvam) en el caso de todos los conocedores/perceptores (sarva-pramātṝṇām) es probado (siddham) por la propia experiencia (sva-anubhavatas). Como ha dicho el muy venerable Utpaladeva (yad uktam śrīmat-utpaladeva-pādaiḥ) en sus propios himnos (nija-stotreṣu) —más puntualmente, en Śivastotrāvalī 20.17—:
«(Como) todas (aśeṣāḥ) las criaturas (jantavaḥ), incluso (api) Brahmā, Indra y Viṣṇu (brahma-indra-viṣṇavaḥ), siguen devorando (vartante... grasamānāḥ), por lo tanto (tatas), ¡oh Dios (deva)!, rindo homenaje (vande) al universo (viśvam) que consiste en Ti (bhavat-mayam... iti)»
||14||
Aforismo 15
यदा पुनः करणेश्वरीप्रसरसङ्कोचं सम्पाद्य सर्गसंहारक्रमपरिशीलनयुक्तिमाविशति तदा
बललाभे विश्वमात्मसात्करोति॥१५॥
चितिरेव देहप्राणाद्याच्छादननिमज्जनेन स्वरूपमुन्मग्नत्वेन स्फारयन्ती बलं यथोक्तम्
तदाक्रम्य बलं मन्त्राः...।
इति। एवं च बललाभे - उन्मग्नस्वरूपाश्रयणे क्षित्यादिसदाशिवान्तं विश्वमात्मसात्करोति - स्वस्वरूपाभेदेन निर्भासयति। तदुक्तं पूर्वगुरुभिः स्वभाषामयेषु क्रमसूत्रेषु
यथा वह्निरुद्बोधितो दाह्यं दहति तथा विषयपाशान्भक्षयेत्
इति।
न चैवं वक्तव्यम् - विश्वात्मसात्काररूपा समावेशभूः कादाचित्की कथमुपादेया इयं स्यादिति यतो देहाद्युन्मज्जननिमज्जनवशेनेदमस्याः कादाचित्कत्वमिवाभाति। वस्तुतस्तु चितिस्वातन्त्र्यावभासितदेहाद्युन्मज्जनादेव कादाचित्कत्वम्। एषा तु सदैव प्रकाशमानान्यथा तद्देहाद्यपि न प्रकाशेत। अत एव देहादिप्रमातृताभिमाननिमज्जनायाभ्यासो न तु सदा प्रथमानतासारप्रमातृताप्राप्त्यर्थम्
इति श्रीप्रत्यभिज्ञाकाराः॥१५॥
Yadā punaḥ karaṇeśvarīprasarasaṅkocaṁ sampādya sargasaṁhārakramapariśīlanayuktimāviśati tadā
Balalābhe viśvamātmasātkaroti||15||
Citireva dehaprāṇādyācchādananimajjanena svarūpamunmagnatvena sphārayantī balaṁ yathoktam
Tadākramya balaṁ mantrāḥ...|
iti| Evaṁ ca balalābhe - unmagnasvarūpāśrayaṇe kṣityādisadāśivāntaṁ viśvamātmasātkaroti - Svasvarūpābhedena nirbhāsayati| Taduktaṁ pūrvagurubhiḥ svabhāṣāmayeṣu kramasūtreṣu
Yathā vahnirudbodhito dāhyaṁ dahati tathā viṣayapāśānbhakṣayet
iti|
Na caivaṁ vaktavyam - viśvātmasātkārarūpā samāveśabhūḥ kādācitkī kathamupādeyā iyaṁ syāditi yato dehādyunmajjananimajjanavaśenedamasyāḥ kādācitkatvamivābhāti| Vastutastu citisvātantryāvabhāsitadehādyunmajjanādeva kādācitkatvam| Eṣā tu sadaiva prakāśamānānyathā taddehādyapi na prakāśeta| Ata eva dehādipramātṛtābhimānanimajjanāyābhyāso na tu sadā prathamānatāsārapramātṛtāprāptyartham
iti śrīpratyabhijñākārāḥ||15||
Sin embargo (punar), cuando (yadā) (uno mismo,) tras llevar cabo (sampādya) el despliegue y la contracción de las diosas de los sentidos (karaṇa-īśvarī-prasara-saṅkocam), ingresa (āviśati) en la práctica de entrar en contacto con la sucesión de manifestación y retiro (sarga-saṁhāra-krama-pariśīlana-yuktim), entonces (tadā):
Cuando (uno) obtiene el Poder de Citi o Conciencia Universal (bala-lābhe), hace (karoti) al universo (viśvam) igual a sí mismo (ātmasāt)||15||
Citi Misma (citiḥ eva) (se convierte en --aunque, paradójicamente, siempre lo sea--) Bala o Poder (balam) sumergiendo la cobertura/capa de cuerpo, energía vital, etc. (deha-prāṇa-ādi-ācchādana-nimajjanena) (y) expandiendo (sphārayantī) (Su) naturaleza esencial (svarūpam) de modo que emerja (unmagnatvena). Como se ha dicho (yathā uktam) (en Spandakārikā-s 2.1:)
«Prendiéndose (ākramya) de esa Fuerza (tad... balam), los Mantra-s (mantrāḥ... iti)...»
De esta manera (evam), cuando uno obtiene el Poder (de Citi o Conciencia Universal) (bala-lābhe) —cuando uno recurre a la naturaleza esencial emergida --cuando uno toma refugio en tal naturaleza esencial-- (unmagna-svarūpa-āśrayaṇe)—, hace (karoti) al universo (viśvam), desde el elemento tierra hasta Sadāśiva (kṣiti-ādi-sadāśiva-antam), igual a sí mismo (ātmasāt), (es decir, lo) manifiesta (nirbhāsayati) en unidad con su propia naturaleza esencial (sva-svarūpa-abhedena). Han dicho eso los primeros/antiguos Guru-s (tad uktam pūrva-gurubhiḥ) en los Kramasūtra-s (krama-sūtreṣu) que consisten en sus propias hablas --en las hablas de esos Guru-s-- (sva-bhāṣā-mayeṣu):
«Así como (yathā) como un fuego (vahniḥ) encendido (udbodhitaḥ) consume/quema (dahati) el combustible (dāhyam), así (tathā) él debería consumir (bhakṣayet) los grilletes (llamados) objetos de los sentidos (viṣaya-pāśān... iti)»
El autor --lit. autores-- de la venerable Pratyabhijñā (śrī-pratyabhijñā-kārāḥ) (ha dicho algo al respecto:)
«No se debe decir (na ca... vaktavyam) de esta forma (evam): (El rol de Citi,) que es inclusión (samāveśa-bhūḥ) (y) que es el que hace al universo igual a Sí Misma (viśva-ātmasāt-kāra-rūpā) es ocasional/incidental (kādācitkī). ¿Cómo (katham) se va a aceptar esta (clase de rol) (upādeyā iyam syāt iti)? (¿Por qué?) Porque (yatas) esta (naturaleza) (idam) Suya --de Citi-- (asyāḥ) aparece (ābhāti) como un estado ocasional o incidental (kādācitkatvam iva) a causa del sumergimiento y el surgimiento del cuerpo, etc. (deha-ādi-unmajjana-nimajjana-vaśena). En realidad (vastutas tu), (este) estado ocasional o incidental (aparente) (kādācitkatvam) se debe al surgimiento del cuerpo, etc. manifestado por la Libertad Absoluta de Citi (citi-svātantrya-avabhāsita-deha-ādi-unmajjanāt eva). Pero (tu) Ella --o "Su rol"-- (eṣā) está siempre manifestándose (sadā eva prakāśamānā). De otro modo (anyathā), incluso eso, (o sea,) el cuerpo, etc. (tad deha-ādi api), no se manifestaría (na prakāśeta). Por esta misma razón (atas eva), (existe) la práctica (del Yoga) (abhyāsaḥ) para sumergir la errónea concepción de que el estado del conocedor/perceptor --del sujeto-- es el cuerpo, etc. (deha-ādi-pramātṛtā-abhimāna-nimajjanāya), y no (na tu) para alcanzar al estado del conocedor/perceptor cuya esencia es siempre expandirse y surgir (sadā prathamānatā-sāra-pramātṛtā-prāpti-artham... iti)»
||15||
Aforismo 16
एवं च
चिदानन्दलाभे देहादिषु चेत्यमानेष्वपि चिदैकात्म्यप्रतिपत्तिदार्ढ्यं जीवन्मुक्तिः॥१६॥
विश्वात्मसात्कारात्मनि समावेशरूपे चिदानन्दे लब्धे व्युत्थानदशायां दलकल्पतया देहप्राणनीलसुखादिष्वाभासमानेष्वपि यत्समावेशसंस्कारबलात्प्रतिपादयिष्यमाणयुक्तिक्रमोपबृंहिताच्चिदैकात्म्यप्रतिपत्तिदार्ढ्यम् - अविचला चिदेकत्वप्रथा सैव जीवन्मुक्तिः - जीवतः प्राणानपि धारयतो मुक्तिः प्रत्यभिज्ञातनिजस्वरूपविद्राविताशेषपाशराशित्वात्। यथोक्तं स्पन्दशास्त्रे
इति वा यस्य संवित्तिः क्रीडात्वेनाखिलं जगत्।
स पश्यन्सततं युक्तो जीवन्मुक्तो न संशयः॥
इति॥१६॥
Evaṁ ca
Cidānandalābhe dehādiṣu cetyamāneṣvapi cidaikātmyapratipattidārḍhyaṁ jīvanmuktiḥ||16||
Viśvātmasātkārātmani samāveśarūpe cidānande labdhe vyutthānadaśāyāṁ dalakalpatayā dehaprāṇanīlasukhādiṣvābhāsamāneṣvapi yatsamāveśasaṁskārabalātpratipādayiṣyamāṇayuktikramopabṛṁhitāccidaikātmyapratipattidārḍhyam - avicalā cidekatvaprathā saiva jīvanmuktiḥ - jīvataḥ prāṇānapi dhārayato muktiḥ pratyabhijñātanijasvarūpavidrāvitāśeṣapāśarāśitvāt| Yathoktaṁ spandaśāstre
Iti vā yasya saṁvittiḥ krīḍātvenākhilaṁ jagat|
Sa paśyansatataṁ yukto jīvanmukto na saṁśayaḥ||
iti||16||
Y (ca) de este modo (evam):
Cuando (uno) obtiene la Bienaventuranza de la Conciencia Absoluta (cit-ānanda-lābhe), (hay) estabilidad o firmeza de la conciencia de identidad con (esa) Conciencia Absoluta (cit-aikātmya-pratipatti-dārḍhyam), aun cuando (api) el cuerpo, etc. (deha-ādiṣu) estén siendo experimentados (cetyamāneṣu). (A este estado se lo conoce como) Jīvanmukti --es decir, "Liberación o Mukti en vida"-- (jīvanmuktiḥ)||16||
Cuando se obtiene la Bienaventuranza de la Conciencia Absoluta (cit-ānande labdhe) que produce igualdad entre uno mismo y el universo (viśva-ātmasāt-kāra-ātmani) (y) cuya forma es samāveśa --absorción-- (samāveśarūpe), (entonces,) incluso (api) en la condición de vyutthāna --todos los estados salvo samāveśa-- (vyutthāna-daśāyām) —en la cual se están manifestando cuerpo, energía vital, azul, placer, etc. (deha-prāṇa-nīla-sukha-ādiṣu ābhāsamāneṣu) como si fuesen fragmentos (dala-kalpatayā)—, (hay) estabilidad o firmeza de la conciencia de identidad con (esa) Conciencia Absoluta (cit-aikātmya-pratipatti-dārḍhyam) —(hay) una firme (avicalā) expansión de la unidad con la Conciencia Absoluta (cit-ekatva-prathā)— que (yad) (ocurre) debido a la fuerza de las impresiones del samāveśa --de la absorción en Śiva-- (samāveśa-saṁskāra-balāt), (todo ello) magnificado por la sucesión de medios que se explicarán (pratipādayiṣyamāṇa-yukti-krama-upabṛṁhitāt). Esa (firme expansión de la unidad con la Conciencia Absoluta) (sā eva) (es) la Liberación en vida (jīvat-muktiḥ), (es decir,) la Liberación (muktiḥ) de alguien que sigue vivo (jīvataḥ) (y) que preserva (sus) energías vitales (prāṇān api dhārayataḥ). (¿Por qué?) Porque la masa de todos los grilletes ha sido dispersada --también "licuada"-- ya que la propia naturaleza esencial ha sido reconocida (pratyabhijñāta-nija-svarūpa-vidrāvita-aśeṣa-pāśa-rāśitvāt). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en la escritura sobre el Spanda --en Spandakārikā-s 2.5-- (spanda-śāstre):
«O (iti vā) el (saḥ) que tiene ese (yasya) conocimiento o realización (saṁvittiḥ) (y) está constantemente (satatam) unido (con el Ser Supremo) (yuktaḥ) ve (paśyan) al mundo (jagat) entero (akhilam) como un juego (divino) (krīḍātvena). Él es un liberado en vida (jīvat-muktaḥ), (sobre eso) no hay ninguna (na) duda (saṁśayaḥ... iti)»
||16||
Aforismo 17
अथ कथं चिदानन्दलाभो भवति - इत्याह
मध्यविकासाच्चिदानन्दलाभः॥१७॥
सर्वान्तरतमत्वेन वर्तमानत्वात्तद्भित्तिलग्नतां विना च कस्यचिदपि स्वरूपानुपपत्तेः संविदेव भगवती मध्यम्। सा तु मायादशायां तथाभूतापि स्वरूपं गूहयित्वा
प्राक्संवित्प्राणे परिणता
इति नीत्या प्राणशक्तिभूमिं स्वीकृत्यावरोहक्रमेण बुद्धिदेहादिभुवमधिशयाना नाडीसहस्रसरणिमनुसृता। तत्रापि च पलाशपर्णमध्यशाखान्यायेन आ ब्रह्मरन्ध्रादधोवक्त्रपर्यन्तं प्राणशक्तिब्रह्माश्रयमध्यमनाडीरूपतया प्राधान्येन स्थिता तत एव सर्ववृत्तीनामुदयात्तत्रैव च विश्रामात्। एवम्भूताप्येषा पशूनां निमीलितस्वरूपैव स्थिता। यदा तूक्तयुक्तिक्रमेण सर्वान्तरतमत्वे मध्यभूता संविद्भगवती विकसति यदि वा वक्ष्यमाणक्रमेण मध्यभूता ब्रह्मनाडी विकसति तदा तद्विकासाच्चिदानन्दस्योक्तरूपस्य लाभः - प्राप्तिर्भवति। ततश्च प्रागुक्ता जीवन्मुक्तिः॥१७॥
Atha kathaṁ cidānandalābho bhavati - Ityāha
Madhyavikāsāccidānandalābhaḥ||17||
Sarvāntaratamatvena vartamānatvāttadbhittilagnatāṁ vinā ca kasyacidapi svarūpānupapatteḥ saṁvideva bhagavatī madhyam| Sā tu māyādaśāyāṁ tathābhūtāpi svarūpaṁ gūhayitvā
Prāksaṁvitprāṇe pariṇatā
iti nītyā prāṇaśaktibhūmiṁ svīkṛtyāvarohakrameṇa buddhidehādibhuvamadhiśayānā nāḍīsahasrasaraṇimanusṛtā| Tatrāpi ca palāśaparṇamadhyaśākhānyāyena ā brahmarandhrādadhovaktraparyantaṁ prāṇaśaktibrahmāśrayamadhyamanāḍīrūpatayā prādhānyena sthitā tata eva sarvavṛttīnāmudayāttatraiva ca viśrāmāt| Evambhūtāpyeṣā paśūnāṁ nimīlitasvarūpaiva sthitā| Yadā tūktayuktikrameṇa sarvāntaratamatve madhyabhūtā saṁvidbhagavatī vikasati yadi vā vakṣyamāṇakrameṇa madhyabhūtā brahmanāḍī vikasati tadā tadvikāsāccidānandasyoktarūpasya lābhaḥ - prāptirbhavati| Tataśca prāguktā jīvanmuktiḥ||17||
Ahora (atha), ¿cómo (katham) se produce la adquisición de la Bienaventuranza de la Conciencia absoluta (cit-ānanda-lābhaḥ bhavati). (El autor) dijo (āha) así (iti):
A través del despliegue o desarrollo del centro --del estado medio-- (madhya-vikāsāt), (hay) adquisición de la Bienaventuranza de la Conciencia Absoluta (cit-ānanda-lābhaḥ)||17||
La Señora (bhagavatī) Saṁvid Misma --la Conciencia Pura también llamada Paramaśiva o Parabhairava-- (saṁvid eva) (es) el centro (madhyam). (¿Por qué?) Porque existe (vartamānatvāt) como la recóndita Realidad en todo (sarva-antaratamatvena), y (ca) porque no es posible --lit. no es aplicable-- la naturaleza (svarūpa-anupapatteḥ) de "algo" (kasyacid api) si no se adhiere a esa Pantalla --lit. Muro; Saṁvid es la Pantalla donde todo el universo se refleja-- (tad-bhitti-lagnatām vinā). Pero (tu), aunque Ella sea así (sā... tathābhūtā api), tras ocultar (gūhayitvā) (Su) naturaleza esencial (sva-rūpam) en el estado de Māyā (māyā-daśāyām), según el precepto (nītyā):
«Al principio (prāk), Saṁvid (saṁvid) se transformó (pariṇatā) en la energía vital --debería haberse escrito "prāṇena", en caso instrumental-- (prāṇe)»
Tras aceptar (svīkṛtya) el rol de la prāṇaśakti (prāṇa-śakti-bhūmim), Ella descansa (adhiśayānā) en los estados de intelecto, cuerpo, etc. (buddhi-deha-ādi-bhuvam) en orden descendente (avaroha-krameṇa), (y) sigue --lit. ha seguido-- (anusṛtā) la senda de los mil canales sutiles (nāḍī-sahasra-saraṇim). E (ca) incluso (api) ahí --en el nivel del sakala que mora en un cuerpo-- (tatra), Ella permanece (sthitā) predominantemente (prādhānyena) en la forma del canal sutil central --la Suṣumṇā-- cuyo asiento es Brahma como prāṇaśakti (prāṇa-śakti-brahma-āśraya-madhyama-nāḍī-rūpatayā), desde brahmarandhra --en la coronilla-- (ā brahma-randhrāt) hasta el adhovaktra --ubicado por debajo del cakra llamado Mūlādhāra-- (adhas-vaktra-paryantam) como la nervadura central en la hoja de un árbol palāśa --butea frondosa-- (palāśa-parṇa-madhya-śākhā-nyāyena). (Ella es el canal central llamado Suṣumṇā,) puesto que todas las actividades surgen (sarva-vṛttīnām udayāt) desde Eso --desde la Suṣumṇā-- (tatas eva) y (ca) descansan (viśrāmāt) ahí mismo --en la Suṣumṇā-- (tatra eva). Aunque (api) Ella (eṣā) es así (evambhūtā), permanece (sthitā) con Su naturaleza esencial cerrada (nimīlita-svarūpā eva) para los paśu-s --para los seres limitados que todavía no han despertado-- (paśūnām).
Pero (tu) cuando (yadā) la Señora (bhagavatī) Saṁvid (saṁvid), que es el centro (madhya-bhūtā) (que aparece) como la recóndita Realidad en todo (sarva-antaratamatve), se despliega (vikasati) por medio del proceso que atañe al medio antedicho --se refiere a la autoría de la quíntuple función/acto-- (ukta-yukti-krameṇa) —o (vā) si (yadi) la brahmanāḍī --Suṣumṇā consta de tres canales concéntricos llamados tāmasasuṣumnā, vajriṇī y brahmanāḍī (siendo éste último el más interno)-- (brahmanāḍī), que es el centro (madhya-bhūtā), se despliega (vikasati) mediante el proceso del que se hablará más adelante (vakṣyamāṇa-krameṇa)—, entonces (tadā), debido al despliegue de eso (tad-vikāsāt), (se produce) la adquisición (lābhaḥ) de la antedicha Bienaventuranza de la Conciencia Absoluta (cit-ānandasya ukta-rūpasya) —(es decir,) existe (bhavati) (tal) logro (prāptiḥ)—. Y (ca) después de eso (tatas) (sobreviene) la Liberación en vida (jīvat-muktiḥ), la cual ha sido mencionada previamente (prāk-uktā)||17||
Aforismo 18
मध्यविकासे युक्तिमाह
विकल्पक्षयशक्तिसङ्कोचविकासवाहच्छेदाद्यन्तकोटिनिभालनादय इहोपायाः॥१८॥
इह मध्यशक्तिविकासे विकल्पक्षयादय उपायाः। प्रागुपदिष्टपञ्चविधकृत्यकारित्वाद्यनुसरणेन सर्वमध्यभूतायाः संविदो विकासो जायते - इत्यभिहितप्रायम्। उपायान्तरमपि तूच्यते - प्राणायाममुद्राबन्धादिसमस्तयन्त्रणातन्त्रत्रोटनेन सुखोपायमेव हृदये निहितचित्त उक्तयुक्त्या स्वस्थितिप्रतिबन्धकं विकल्पमकिञ्चिच्चिन्तकत्वेन प्रशमयन्नविकल्पपरामर्शेन देहाद्यकलुषस्वचित्प्रमातृतानिभालनप्रवणोऽचिरादेवोन्मिषद्विकासां तुर्यतुर्यातीतसमावेशदशामासादयति। यथोक्तम्
विकल्पहानेनैकाग्र्यात्क्रमेणेश्वरतापदम्।
इति श्रीप्रत्यभिज्ञायाम्। श्रीस्पन्देऽपि
यदा क्षोभः प्रलीयेत तदा स्यात्परमं पदम्॥
इति। श्रीज्ञानगर्भेऽपि
विहाय सकलाः क्रिया जननि मानसीः सर्वतो विमुक्तकरणक्रियानुसृतिपारतन्त्र्योज्ज्वलम्।
स्थितैस्त्वदनुभावतः सपदि वेद्यते सा परा दशा नृभिरतन्द्रितासमसुखामृतस्यन्दिनी॥
इति। अयं चोपायो मूर्धन्यत्वात्प्रत्यभिज्ञायां प्रतिपादितत्वादादावुक्तः। शक्तिसङ्कोचादयस्तु यद्यपि प्रत्यभिज्ञायां न प्रतिपादितास्तथाप्याम्नायिकत्वादस्माभिः प्रसङ्गात्प्रदर्श्यन्ते बहुषु हि प्रदर्शितेषु कश्चित्केनचित्प्रवेक्ष्यतीति।
शक्तेः सङ्कोच - इन्द्रियद्वारेण प्रसरन्त्या एवाकुञ्चनक्रमेणोन्मुखीकरणम्। यथोक्तमाथर्वणिकोपनिषत्सु कठवल्ल्यां चतुर्थवल्लिप्रथममन्त्रे
पराञ्चि खानि व्यतृणत्स्वयम्भूस्तस्मात्पराङ्पश्यति नान्तरात्मन्।
कश्चिद्धीरः प्रत्यगात्मानमैक्षदावृत्तचक्षुरमृतत्वमश्नन्॥
इति। प्रसृताया अपि वा कूर्माङ्गसङ्कोचवत्त्राससमये हृत्प्रवेशवच्च सर्वतो निवर्तनम्। यथोक्तम्
तदपोद्धृते नित्योदितस्थितिः।
इति।
शक्तेर्विकासोऽन्तर्निगूढाया अक्रममेव सकलकरणचक्रविस्फारणेन
अन्तर्लक्ष्यो बहिर्दृष्टिर्निमेषोन्मेषवर्जितः।
इति। भैरवीयमुद्रानुप्रवेशयुक्त्या बहिः प्रसरणम्। यथोक्तं कक्ष्यास्तोत्रे
सर्वाः शक्तीश्चेतसा दर्शनाद्याः स्वे स्वे वेद्ये यौगपद्येन विष्वक्।
क्षिप्त्वा मध्ये हाटकस्तम्भभूतस्तिष्ठन्विश्वाधार एकोऽवभासि॥
इति। श्रीभट्टकल्लटेनाप्युक्तम्
रूपादिषु परिणामात्तत्सिद्धिः।
इति। शक्तेश्च सङ्कोचविकासौ नासापुटस्पन्दनक्रमोन्मिषत्सूक्ष्मप्राणशक्त्या भ्रूभेदनेन क्रमासादितोर्ध्वकुण्डलिनीपदे प्रसरविश्रान्तिदशापरिशीलनमधःकुण्डलिन्यां च षष्ठवक्त्ररूपायां प्रगुणीकृत्य शक्तिं तन्मूलतदग्रतन्मध्यभूमिस्पर्शावेशः। यथोक्तं विज्ञानभट्टारके
वह्नेर्विषस्य मध्ये तु चित्तं सुखमयं क्षिपेत्।
केवलं वायुपूर्णं वा स्मरानन्देन युज्यते॥
इति। अत्र वह्निरनुप्रवेशक्रमेण सङ्कोचभूर्विषस्थानं प्रसरयुक्त्या विकासपदं विषॢ व्याप्तावित्यर्थानुगमात्।
वाहयोः - वामदक्षिणगतयोः प्राणापानयोश्छेदो - हृदयविश्रान्तिपुरःसरमन्तः ककारहकारादिप्रायानच्कवर्णोच्चारेण विच्छेदनम्। यथोक्तं ज्ञानगर्भे
अनच्कककृतायतिप्रसृतपार्श्वनाडीद्वयच्छिदो विधृतचेतसो हृदयपङ्कजस्योदरे।
उदेति तव दारितान्धतमसः स विद्याङ्कुरो य एष परमेशतां जनयितुं पशोरप्यलम्॥
इति।
आदिकोटिर्हृदयमन्तकोटिर्द्वादशान्तस्तयोः प्राणोल्लासविश्रान्त्यवसरे निभालनं - चित्तनिवेशनेन परिशीलनम्। यथोक्तं विज्ञानभैरवे
हृद्याकाशे निलीनाक्षः पद्मसम्पुटमध्यगः।
अनन्यचेताः सुभगे परं सौभाग्यमाप्नुयात्॥
इति। तथा
यथा तथा यत्र तत्र द्वादशान्ते मनः क्षिपेत्।
प्रतिक्षणं क्षीणवृत्तेर्वैलक्षण्यं दिनैर्भवेत्॥
इति। आदिपदादुन्मेषदशानिषेवणम्। यथोक्तम्
उन्मेषः स तु विज्ञेयः स्वयं तमुपलक्षयेत्॥
इति स्पन्दे। तथा रमणीयविषयचर्वणादयश्च सङ्गृहीताः। यथोक्तं श्रीविज्ञानभैरव एव
जग्धिपानकृतोल्लासरसानन्दविजृम्भणात्।
भावयेद्भरितावस्थां महानन्दमयो भवेत्॥
गीतादिविषयास्वादासमसौख्यैकतात्मनः।
योगिनस्तन्मयत्वेन मनोरूढेस्तदात्मता॥
यत्र यत्र मनस्तुष्टिर्मनस्तत्रैव धारयेत्।
तत्र तत्र परानन्दस्वरूपं सम्प्रकाशते॥
इति। एवमन्यदप्यानन्दपूर्णस्वात्मभावनादिकमनुमन्तव्यम्। इत्येवमादयोऽत्र मध्यविकास उपायाः॥१८॥
Madhyavikāse yuktimāha
Vikalpakṣayaśaktisaṅkocavikāsavāhacchedādyantakoṭinibhālanādaya ihopāyāḥ||18||
Iha madhyaśaktivikāse vikalpakṣayādaya upāyāḥ| Prāgupadiṣṭapañcavidhakṛtyakāritvādyanusaraṇena sarvamadhyabhūtāyāḥ saṁvido vikāso jāyate - ityabhihitaprāyam| Upāyāntaramapi tūcyate - prāṇāyāmamudrābandhādisamastayantraṇātantratroṭanena sukhopāyameva hṛdaye nihitacitta uktayuktyā svasthitipratibandhakaṁ vikalpamakiñciccintakatvena praśamayannavikalpaparāmarśena dehādyakaluṣasvacitpramātṛtānibhālanapravaṇo'cirādevonmiṣadvikāsāṁ turyaturyātītasamāveśadaśāmāsādayati| Yathoktam
Vikalpahānenaikāgryātkrameṇeśvaratāpadam|
iti śrīpratyabhijñāyām| Śrīspande'pi
Yadā kṣobhaḥ pralīyeta tadā syātparamaṁ padam||
iti| Śrījñānagarbhe'pi
Vihāya sakalāḥ kriyā janani mānasīḥ sarvato vimuktakaraṇakriyānusṛtipāratantryojjvalam|
Sthitaistvadanubhāvataḥ sapadi vedyate sā parā daśā nṛbhiratandritāsamasukhāmṛtasyandinī||
iti| Ayaṁ copāyo mūrdhanyatvātpratyabhijñāyāṁ pratipāditatvādādāvuktaḥ| Śaktisaṅkocādayastu yadyapi pratyabhijñāyāṁ na pratipāditāstathāpyāmnāyikatvādasmābhiḥ prasaṅgātpradarśyante bahuṣu hi pradarśiteṣu kaścitkenacitpravekṣyatīti|
Śakteḥ saṅkoca - indriyadvāreṇa prasarantyā evākuñcanakrameṇonmukhīkaraṇam| Yathoktamātharvaṇikopaniṣatsu kaṭhavallyāṁ caturthavalliprathamamantre
Parāñci khāni vyatṛṇatsvayambhūstasmātparāṅpaśyati nāntarātman|
Kaściddhīraḥ pratyagātmānamaikṣadāvṛttacakṣuramṛtatvamaśnan||
iti| Prasṛtāyā api vā kūrmāṅgasaṅkocavattrāsasamaye hṛtpraveśavacca sarvato nivartanam| Yathoktam
Tadapoddhṛte nityoditasthitiḥ|
iti|
Śaktervikāso'ntarnigūḍhāyā akramameva sakalakaraṇacakravisphāraṇena
Antarlakṣyo bahirdṛṣṭirnimeṣonmeṣavarjitaḥ|
iti| Bhairavīyamudrānupraveśayuktyā bahiḥ prasaraṇam| Yathoktaṁ kakṣyāstotre
Sarvāḥ śaktīścetasā darśanādyāḥ sve sve vedye yaugapadyena viṣvak|
Kṣiptvā madhye hāṭakastambhabhūtastiṣṭhanviśvādhāra eko'vabhāsi||
iti| Śrībhaṭṭakallaṭenāpyuktam
Rūpādiṣu pariṇāmāttatsiddhiḥ|
iti| Śakteśca saṅkocavikāsau nāsāpuṭaspandanakramonmiṣatsūkṣmaprāṇaśaktyā bhrūbhedanena kramāsāditordhvakuṇḍalinīpade prasaraviśrāntidaśāpariśīlanamadhaḥkuṇḍalinyāṁ ca ṣaṣṭhavaktrarūpāyāṁ praguṇīkṛtya śaktiṁ tanmūlatadagratanmadhyabhūmisparśāveśaḥ| Yathoktaṁ vijñānabhaṭṭārake
Vahnerviṣasya madhye tu cittaṁ sukhamayaṁ kṣipet|
Kevalaṁ vāyupūrṇaṁ vā smarānandena yujyate||
iti| Atra vahniranupraveśakrameṇa saṅkocabhūrviṣasthānaṁ prasarayuktyā vikāsapadaṁ viṣḷ vyāptāvityarthānugamāt|
Vāhayoḥ - vāmadakṣiṇagatayoḥ prāṇāpānayośchedo - hṛdayaviśrāntipuraḥsaramantaḥ kakārahakārādiprāyānackavarṇoccāreṇa vicchedanam| Yathoktaṁ jñānagarbhe
Anackakakṛtāyatiprasṛtapārśvanāḍīdvayacchido vidhṛtacetaso hṛdayapaṅkajasyodare|
Udeti tava dāritāndhatamasaḥ sa vidyāṅkuro ya eṣa parameśatāṁ janayituṁ paśorapyalam||
iti|
Ādikoṭirhṛdayamantakoṭirdvādaśāntastayoḥ prāṇollāsaviśrāntyavasare nibhālanaṁ - cittaniveśanena pariśīlanam| Yathoktaṁ vijñānabhairave
Hṛdyākāśe nilīnākṣaḥ padmasampuṭamadhyagaḥ|
Ananyacetāḥ subhage paraṁ saubhāgyamāpnuyāt||
iti| Tathā
Yathā tathā yatra tatra dvādaśānte manaḥ kṣipet|
Pratikṣaṇaṁ kṣīṇavṛttervailakṣaṇyaṁ dinairbhavet||
iti| Ādipadādunmeṣadaśāniṣevaṇam| Yathoktam
Unmeṣaḥ sa tu vijñeyaḥ svayaṁ tamupalakṣayet||
iti spande| Tathā ramaṇīyaviṣayacarvaṇādayaśca saṅgṛhītāḥ| Yathoktaṁ śrīvijñānabhairava eva
Jagdhipānakṛtollāsarasānandavijṛmbhaṇāt|
Bhāvayedbharitāvasthāṁ mahānandamayo bhavet||
Gītādiviṣayāsvādāsamasaukhyaikatātmanaḥ|
Yoginastanmayatvena manorūḍhestadātmatā||
Yatra yatra manastuṣṭirmanastatraiva dhārayet|
Tatra tatra parānandasvarūpaṁ samprakāśate||
iti| Evamanyadapyānandapūrṇasvātmabhāvanādikamanumantavyam| Ityevamādayo'tra madhyavikāsa upāyāḥ||18||
(El autor) dijo (āha) el medio (yuktim) con referencia al despliegue del centro (madhya-vikāse):
Aquí (tienes) (iha) los medios (para ese despliegue o desarrollo) (upāyāḥ): 1) Disolución o disipación de (todos) los vikalpa-s o pensamientos, 2) despliegue (y) contracción de Śakti o Poder, 3) cesación de los dos flujos (de prāṇa y apāna por medio de la repetición de sonidos «anacka» --o sea, «sin vocales»--), etc., (y) 4) la percepción del dvādaśānta, etc. (vikalpa-kṣaya-śakti-saṅkoca-vikāsa-vāha-cheda-ādi-antakoṭi-nibhālana-ādayaḥ)||18||
Aquí (iha), en el despliegue del Poder Central (madhya-śakti-vikāse), los medios (upāyāḥ) son la disolución de los vikalpa-s (o pensamientos), etc. (vikalpa-kṣaya-ādayaḥ). (Ya) se ha mayormente mencionado (abhihita-prāyam) que (iti) el despliegue (vikāsaḥ) de la Conciencia que es el Centro de todo (sarva-madhya-bhūtāyāḥ saṁvidaḥ) tiene lugar (jāyate) siguiendo la autoría de la quíntuple función/acto tal como se enseñó previamente (prāk-upadiṣṭa-pañcavidha-kṛtya-kāritva-ādi-anusaraṇena). Pero (tu) incluso (api) se menciona (ucyate) otro medio (upāya-antaram). (Existe) un medio fácil (sukha-upāyam eva) que destruye el entramado de todas las restricciones impuestas por prāṇāyāma, mudrā, bandha, etc. (prāṇāyāma-mudrā-bandha-ādi-samasta-yantraṇā-tantra-troṭanena). (Para hacer la práctica, el yogī primeramente debería) tener (su) mente fija (nihita-cittaḥ) en el Corazón --en la Conciencia Central-- (hṛdaye), (luego,) sin pensar en nada (a-kiñcid-cintakatvena), él quita --también «él apacigua»-- (praśamayan), mediante el mecanismo antedicho (ukta-yuktyā), los vikalpa(-s) (vikalpam) que obstruyen el Estado del Ser --o «el propio Estado»-- (sva-sthiti-pratibandhakam). Apoderándose del estado sin pensamientos (avikalpa-parāmarśena), él tiende a percibir su propia Conciencia desprovista de la turbiedad del cuerpo, etc. (deha-ādi-akaluṣa-sva-cit-pramātṛtā-nibhālana-pravaṇaḥ). (De esta manera,) en un santiamén (acirāt eva), él alcanza (āsādayati) el estado de absorción en Turya y Turyātīta (turya-turya-atīta-samāveśa-daśām), el cual --o sea, dicho estado-- florece --lit. «que es una expansión que se abre»-- (unmiṣat-vikāsām).
Tal como (yathā) se ha declarado (uktam) en la (muy) venerable Īśvarapratyabhijñā (4.11) (śrī-pratyabhijñāyām):
«Mediante la cesación de vikalpa-s --de pensamientos-- (vikalpa-hānena) a través de la concentración (aikāgryāt), el Estado de Señorío (īśvaratā-padam) (se alcanza) gradualmente (krameṇa... iti)»
También (se ha dicho) (api) en las venerables Spandakārikā-s (1.9) (śrī-spande):
«Cuando (yadā) se disuelve por completo (pralīyeta) la agitación (kṣobhaḥ), entonces (tadā) el Supremo (paramam) Estado (padam) ocurre (syāt... iti)»
(E) incluso (api) en el venerable Jñānagarbha (śrī-jñānagarbhe) (se ha dicho lo siguiente:)
«¡Oh Madre! (janani), después de abandonar (vihāya) completamente (sarvatas) todas (sakalāḥ) las actividades (kriyāḥ) mentales (mānasīḥ), (emerge ahí) una espléndida condición que es libre de la dependencia de ir tras las actividades de los sentidos (vimukta-karaṇa-kriyā-anusṛti-pāratantrya-ujjvalam). Ese (sā) Estado (daśā) Supremo (parā), que exuda el néctar de una felicidad sin paralelo que está desprovista de estupefacción y desconcierto (atandrita-asama-sukha-amṛta-syandinī), es captado/percibido (vedyate) immediatamente (sapadi), a través de Tu Gracia (tvad-anubhāvataḥ), por los hombres que están (en la condición espléndida antedicha) (sthitaiḥ... nṛbhiḥ... iti)»
Este (ayam ca) medio (upāyaḥ) ha sido descripto (uktaḥ) en primer lugar (ādau) porque es el más elevado (mūrdhanyatvāt), (y también) porque ha sido explicado (pratipāditatvāt) en la (escuela) Pratyabhijñā (pratyabhijñāyām). Pero (tu) aunque (yadi api) el saṅkoca de Śakti, etc. (śakti-saṅkoca-ādayaḥ) no hayan sido explicados (na pratipāditāḥ) en la (escuela) Pratyabhijñā (pratyabhijñāyām), aun así (tathā api) los hemos mostrado (asmābhiḥ... pradarśyante) incidentalmente (prasaṅgāt) ya que pertenecen a la sagrada tradición escrita (āmnāyikatvāt). Cuando se exhiben muchos (medios) (bahuṣu hi pradarśiteṣu), alguien (kaścid) «entrará» (pravekṣyati iti) mediante alguno (de ellos) (kenacid).
El saṅkoca (saṅkocaḥ) de Śakti (śakteḥ) (es) generar una orientación (hacia el Ser) (unmukhīkaraṇam) mediante una sucesión de contracciones (ākuñcana-krameṇa) de la (Śakti) que se ha propagado (prasarantyāḥ eva) a través de los portales de los sentidos (indriya-dvāreṇa). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el primer Mantra de la cuarta sección (caturtha-valli-prathama-mantre) de la Kaṭhavallī (kaṭhavallyām) en las Upaniṣad-s del Atharvaveda (ātharvaṇika-upaniṣatsu):
«El Autoexistente (svayambhūḥ) perforó (vyatṛṇat) las aberturas (de los sentidos) (khāni) hacia afuera (parāñci). Por lo tanto (tasmāt), Él ve (paśyati) hacia afuera (parāṅ) y no (na) hacia el Ser interior --esperaba "antarātmānam" en cambio-- (antar-ātman). Algún (kaścid) sabio (dhīraḥ), deseando consumir --lit. consumiendo-- (aśnan) el néctar de la inmortalidad (amṛtatvam), contempló --esperaba "aikṣata" en cambio-- (aikṣat) al Ser interno (pratyak-ātmānam) con la mirada vuelta hacia dentro (āvṛtta-cakṣuḥ... iti)»
O (vā) (el saṅkoca de Śakti es) incluso (api) una retracción (nivartanam) desde todas direcciones (sarvatas) de la (Śakti) que se ha diseminado hacia afuera (prasṛtāyāḥ), como la contracción de las extremidades de una tortuga (kūrma-aṅga-saṅkoca-vat) al momento de sentir miedo (trāsa-samaye), y (ca) como una penetración en el corazón (hṛd-praveśa-vat). Como se ha dicho (en alguna escritura) (yathā uktam):
«Al invertirse (tad-apoddhṛte), hay permanencia en el siempre presente (Ser) (nitya-udita-sthitiḥ... iti)»
El vikāsa (vikāsaḥ) de la Śakti que está oculta dentro (śakteḥ... antar-nigūḍhāyāḥ) (se produce) a través de la apertura del grupo de todos los sentidos (sakala-karaṇa-cakra-visphāraṇena) simultáneamente (akramam eva).
«Con la propia atención vuelta hacia adentro (antar-lakṣyaḥ) (y) la mirada vuelta hacia afuera (bahis-dṛṣṭiḥ), sin cerrar o abrir los ojos (nimeṣa-unmeṣa-varjitaḥ... iti)»
Bhairavamudrā (bhairavīya-mudrā) (es) una expansión (prasaraṇam) hacia afuera (bahis) en conjunción con una penetración (anupraveśa-yuktyā). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el Kakṣyāstotra (kakṣyāstotre):
«Después de lanzar (kṣiptvā) mediante la mente (cetasā) a todos (sarvāḥ) los poderes (śaktīḥ), (tales como) el poder de la vista, etc. (darśana-ādyāḥ), hacia cada uno de sus (respectivos) objetos (sve sve vedye) —simultáneamente (yaugapadyena) (y) en todas las direcciones (viṣvak)—, permaneciendo (tiṣṭhan) en el centro (madhye) como un pilar de oro (hāṭaka-stambha-bhūtaḥ), ¡sólo Tú apareces (ekaḥ avabhāsi) como el soporte del universo (viśva-ādhāraḥ... iti)!»
El muy venerable Kallaṭa ha dicho (śrī-bhaṭṭa-kallaṭena... uktam) también (api):
«La Perfección con respecto a eso --con respecto al desarrollo de la madhyaśakti-- (tad) (se lleva a cabo) mediante una transformación (de la propia conciencia) (pariṇāmāt) (inclusive) en presencia de formas, etc. (rūpa-ādiṣu... iti)»
El saṅkoca y el vikāsa --lit. la contracción y el despliegue-- (saṅkoca-vikāsau) de la Śakti (śakteḥ ca) (implica) la práctica del estado de reposo y despliegue (prasara-viśrānti-daśā-pariśīlanam) (de la Śakti) en la etapa de ūrdhvakuṇḍalinī --Kuṇḍalinī moviéndose desde Mūlādhāra hasta Brahmarandhra--, gradualmente alcanzada (krama-āsādita-ūrdhva-kuṇḍalinī-pade) mediante la perforación del entrecejo (bhrū-bhedanena) por parte de la prāṇaśakti sutil que se expande poco a poco a través de la vibración en las fosas nasales (nāsā-puṭa-spandana-krama-unmiṣat-sūkṣma-prāṇa-śaktyā). Y (ca) en la adhaḥkuṇḍalinī --la misma Kuṇḍalinī pero moviéndose hacia abajo, desde lambikā (el cruce de cuatro canales sutiles cerca del paladar) hasta el Mūlādhāra-- (adhas-kuṇḍalinyām), cuya forma es la sexta boca --se refiere al sexto órgano ubicado justo debajo del Mūlādhāra-- (ṣaṣṭha-vaktra-rūpāyām), tras nutrir (praguṇī-kṛtya) a la prāṇaśakti (śaktim), (hay) un ingreso y contacto con las etapas (llamadas) raíz, punta, y zona media de esa (adhaḥkuṇḍalinī) (tad-mūla-tad-agra-tad-madhya-bhūmi-sparśa-āveśaḥ). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el adorable Vijñānabhairava (68) (vijñāna-bhaṭṭārake):
«Él debería arrojar (kṣipet) (su) mente (cittam) llena de deleite (sukha-mayam) hacia el centro (madhye tu) de vahni --es decir saṅkoca o contracción-- y viṣa --también llamado vikāsa o expansión-- (vahneḥ viṣasya), (ya sea) sola --o sea, su mente sola-- (kevalam) o (vā) llena de aire vital (vāyu-pūrṇam). (Como consecuencia,) él queda dotado (yujyate) de dicha sexual (smara-ānandena... iti)»
Aquí (atra) vahni --lit. fuego-- (vahniḥ) (es) la etapa de saṅkoca (saṅkoca-bhūḥ) mediante el proceso de ingreso (de la prāṇaśakti en la sexta boca mencionada antes) (anupraveśa-krameṇa). El sitio de viṣa --lit. veneno-- (viṣa-sthānam) (es) la etapa de vikāsa (vikāsa-padam) mediante el mecanismo de propagación --prasara-- (prasara-yuktyā) siguiendo el significado (artha-anugamāt) (de la raíz) «viṣ - penetrar» (viṣḷ vyāptau).
(«Vāhaccheda» en el aforismo significa:) Cesación (chedaḥ) —(o) interrupción (vicchedanam) mediante la pronunciación interna de sonidos «anacka» --sin vocales-- consistentes principalmente en los sonidos ka, ha, etc. (antar ka-kāra-ha-kāra-ādi-prāya-anacka-varṇa-uccāreṇa), junto con un reposo en el corazón (hṛdaya-viśrānti-puraḥsaram)— de los dos flujos (vāhayoḥ) —de prāṇa y apāna ubicados a derecha e izquierda (vāma-dakṣiṇa-gatayoḥ prāṇa-apānayoḥ)—. Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el Jñānagarbha (jñāna-garbhe):
«En el interior (udare) del loto del corazón (hṛdaya-paṅkajasya) de alguien cuya mente está bajo control (vidhṛta-cetasaḥ), que ha realizado una interrupción (del flujo de energía vital) a través de los dos canales sutiles que se extienden (a ambos) lados por medio de una restricción producida por el sonido "ka" sin vocal (anacka-ka-kṛta-āyati-prasṛta-pārśva-nāḍī-dvaya-chidaḥ), surge (udeti) ese mismísimo brote Tuyo de Conocimiento (tava... saḥ vidyā-aṅkuraḥ... eṣaḥ) —cuya espesa oscuridad ha sido eliminada (dārita-andhatamasaḥ)— que (yaḥ) es capaz (alam) de generar (janayitum) el Estado del Señor Supremo (parama-īśatām) incluso (api) para un paśu --para un ser limitado-- (paśoḥ... iti)»
El punto inicial (ādi-koṭiḥ) (es) el corazón (hṛdayam), el punto final (anta-koṭiḥ) (es) el dvādaśānta (dvādaśāntaḥ). Nibhālana --lit. percepción-- (nibhālanam) (es) la práctica (pariśīlanam) fijando la mente (citta-niveśanena) en el momento en que hay una aparición de la energía vital y un reposo de ella (prāṇa-ullāsa-viśrānti-avasare) entre los dos --entre el corazón y dvādaśānta-- (tayoḥ). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el Vijñānabhairava (vijñāna-bhairave):
«Oh Bella (subhage), aquél cuyos órganos de los sentidos están fundidos (nilīna-akṣaḥ) en el éter (ākāśe) en el corazón (hṛdi), que reside en el medio de los hemisferios de (ese) loto --o sea, reside en Pramātā o Conocedor, mientras que en el hemisferio superior está Pramāṇa (medios de conocimiento), y en el hemisferio inferior está Prameya (objeto conocible)-- (padma-sampuṭa-madhyagaḥ), (y) que está totalmente unidirigido --su mente no está concentrada en nada que sea distinto de la Conciencia o Bhairava-- (ananya-cetāḥ), obtiene (āpnuyāt) la Suprema/el Supremo (param) Fortuna/Bienestar --es decir, él obtiene señorío sobre el universo, Bienaventuranza Suprema y encanto-- (saubhāgyam... iti)»
De igual modo (tathā):
«Comoquiera (yathā tathā) (y) dondequiera (yatra tatra), él debería arrojar (kṣipet) (su) mente (manas) al dvādaśānta (dvādaśānte) en cada momento (pratikṣaṇam). Para aquél cuya fluctuación mental ha disminuido (de ese manera) (kṣīṇa-vṛtteḥ), se produce (bhavet) (la manifestación de) la extraordinaria naturaleza de Parabhairava --lit. indescriptibilidad-- (vailakṣaṇyam) en unos pocos días (dinaiḥ... iti)»
A partir de la palabra «ādi» --lit. etc.-- (ādi-padāt) (se sugiere) la práctica del estado de Unmeṣa --enseñada por Vasugupta en sus Spandakārikā-s-- (unmeṣa-daśā-niṣevaṇam). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en las Spandakārikā-s (3.9) (spande):
«Debe ciertamente conocerse (tu vijñeyaḥ) como Unmeṣa (unmeṣaḥ) a eso (saḥ)... Uno debería percibir (upalakṣayet) ese (Unmeṣa) (tam) por sí mismo (svayam... iti)»
De modo similar (tathā), la degustación/disfrute de cosas agradables, etc. (ramaṇīya-viṣaya-carvaṇa-ādayaḥ ca) han sido compendiados (saṅgṛhītāḥ). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en el venerable Vijñānabhairava (72-74) (śrī-vijñānabhairave eva):
«A partir de la expansión del deleite del sabor que aparece desde los actos de comer y beber (jagdhi-pāna-kṛta-ullāsa-rasa-ānanda-vijṛmbhaṇāt), el debería contemplar (bhāvayet) el estado pleno (bharita-avasthā). Después de eso (tatas), tiene lugar (bhavet) un gran deleite (mahā-ānandaḥ)»
«Cuando el yogī se hace uno con la inigualable dicha a causa del disfrute en las esferas de las canciones, etc. (gīta-ādi-viṣaya-āsvāda-asama-saukhya-ekatā-ātmanaḥ... yoginaḥ), debido a la identificación con ella --es decir, "con la inigualable dicha"-- (tad-mayatvena), (se produce) identificación con ese (Supremo Brahma) (tad-ātmatā) a través del desarrollo o expansión de la mente (manas-rūḍheḥ)»
«Dondequiera (yatra yatra) (haya) satisfacción mental (manas-tuṣṭiḥ), la mente (manas) debería afirmarse (dhārayet) ahí mismo (tatra eva). Bajo esas circunstancias (tatra tatra), la naturaleza esencial de la Más Alta Bienaventuranza (para-ānanda-svarūpam) se hace manifiesta (samprakāśate... iti)»
Así (evam), deben inferirse (anumantavyam) también (api) otras (anyat) (prácticas tales como) la contemplación del propio Ser lleno de Bienaventuranza, etc. (ānanda-pūrṇa-sva-ātma-bhāvanā-ādikam). De esta manera (iti evam), aquí (atra) (el término) etcétera (ādayaḥ) (se refiere) a medios (upāyāḥ) relativos al despliegue del centro (madhya-vikāse)||18||
Aforismo 19
मध्यविकासाच्चिदानन्दलाभः स एव च परमयोगिनः समावेशसमापत्त्यादिपर्यायः समाधिस्तस्य नित्योदितत्वे युक्तिमाह
समाधिसंस्कारवति व्युत्थाने भूयो भूयश्चिदैक्यामर्शान्नित्योदितसमाधिलाभः॥१९॥
आसादितसमावेशो योगिवरो व्युत्थानेऽपि समाधिरससंस्कारेण क्षीव इव सानन्दं घूर्णमानो भावराशिं शरदभ्रलवमिव चिद्गगन एव लीयमानं पश्यन्भूयो भूयोऽन्तर्मुखतामेव समवलम्बमानो निमीलनसमाधिक्रमेण चिदैक्यमेव विमृशन्व्युत्थानाभिमतावसरेऽपि समाध्येकरस एव भवति। यथोक्तं क्रमसूत्रेषु
क्रममुद्रयान्तःस्वरूपया बहिर्मुखः समाविष्टो भवति साधकः। तत्रादौ बाह्यादन्तः प्रवेश आभ्यन्तराद्बाह्यस्वरूपे प्रवेश आवेशवशाज्जायत - इति सबाह्याभ्यन्तरोऽयं मुद्राक्रमः
इति। अत्रायमर्थः सृष्टिस्थितिसंहृतिसंविच्चक्रात्मकं क्रमं मुद्रयति स्वाधिष्ठितमात्मसात्करोति येयं तुरीया चितिशक्तिस्तया क्रममुद्रयान्तरिति - पूर्णाहन्तास्वरूपया बहिर्मुख - इति विषयेषु व्यापृतोऽपि समाविष्टः - साक्षात्कृतपरशक्तिस्फारः साधकः - परमयोगी भवति। तत्र च बाह्याद्ग्रस्यमानाद्विषयग्रामादन्तः - परस्यां चिति भूमौ ग्रसनक्रमेणैव प्रवेशः - समावेशो भवति। आभ्यन्तराच्चितिशक्तिस्वरूपाच्च साक्षात्कृतादावेशवशात् - समावेशसामर्थ्यादेव बाह्यस्वरूपे - इदन्तानिर्भासे विषयग्रामे वमनयुक्त्या प्रवेशः - चिद्रसाश्यानताप्रथनात्मा समावेशो जायत - इति। सबाह्याभ्यन्तरोऽयं नित्योदितसमावेशात्मा मुदो - हर्षस्य वितरणात्परमानन्दस्वरूपत्वात्पाशद्रावणाद्विश्वस्यान्तस्तुरीयसत्तायां मुद्रणाच्च मुद्रात्मा क्रमोऽपि सृष्ट्यादिक्रमाभासकत्वात्तत्क्रमाभासरूपत्वाच्च क्रम इत्यभिधीयत इति॥१९॥
Madhyavikāsāccidānandalābhaḥ sa eva ca paramayoginaḥ samāveśasamāpattyādiparyāyaḥ samādhistasya nityoditatve yuktimāha
Samādhisaṁskāravati vyutthāne bhūyo bhūyaścidaikyāmarśānnityoditasamādhilābhaḥ||19||
Āsāditasamāveśo yogivaro vyutthāne'pi samādhirasasaṁskāreṇa kṣīva iva sānandaṁ ghūrṇamāno bhāvarāśiṁ śaradabhralavamiva cidgagana eva līyamānaṁ paśyanbhūyo bhūyo'ntarmukhatāmeva samavalambamāno nimīlanasamādhikrameṇa cidaikyameva vimṛśanvyutthānābhimatāvasare'pi samādhyekarasa eva bhavati| Yathoktaṁ kramasūtreṣu
Kramamudrayāntaḥsvarūpayā bahirmukhaḥ samāviṣṭo bhavati sādhakaḥ| Tatrādau bāhyādantaḥ praveśa ābhyantarādbāhyasvarūpe praveśa āveśavaśājjāyata - iti sabāhyābhyantaro'yaṁ mudrākramaḥ
iti| Atrāyamarthaḥ sṛṣṭisthitisaṁhṛtisaṁviccakrātmakaṁ kramaṁ mudrayati svādhiṣṭhitamātmasātkaroti yeyaṁ turīyā citiśaktistayā kramamudrayāntariti - pūrṇāhantāsvarūpayā bahirmukha - iti viṣayeṣu vyāpṛto'pi samāviṣṭaḥ - sākṣātkṛtaparaśaktisphāraḥ sādhakaḥ - paramayogī bhavati| Tatra ca bāhyādgrasyamānādviṣayagrāmādantaḥ - parasyāṁ citi bhūmau grasanakrameṇaiva praveśaḥ - samāveśo bhavati| Ābhyantarāccitiśaktisvarūpācca sākṣātkṛtādāveśavaśāt - samāveśasāmarthyādeva bāhyasvarūpe - idantānirbhāse viṣayagrāme vamanayuktyā praveśaḥ - cidrasāśyānatāprathanātmā samāveśo jāyata - iti| Sabāhyābhyantaro'yaṁ nityoditasamāveśātmā mudo - harṣasya vitaraṇātparamānandasvarūpatvātpāśadrāvaṇādviśvasyāntasturīyasattāyāṁ mudraṇācca mudrātmā kramo'pi sṛṣṭyādikramābhāsakatvāttatkramābhāsarūpatvācca krama ityabhidhīyata iti||19||
A partir del despliegue del centro (madhya-vikāsāt) (hay) adquisición de la Bienaventuranza de la Conciencia Absoluta (cit-ānanda-lābhaḥ). Eso mismo --la adquisición antedicha-- (saḥ eva) (es) el samādhi o trance (samādhiḥ) —cuyos sinónimos son samāveśa, samāpatti, etc. (samāveśa-samāpatti-ādi-paryāyaḥ)— del Yogī Supremo (parama-yoginaḥ). Con referencia a su estado siempre activo --al estado permanente de tal samādhi o trance-- (tasya nitya-uditatve), (el autor) dijo (āha) el medio (yuktim):
En el estado que viene después del samādhi o trance, el cual está lleno de los saṁskāra-s (de ese) samādhi (samādhi-saṁskāravati vyutthāne), (hay) adquisición de un samādhi siempre activo (nitya-udita-samādhi-lābhaḥ) si se reflexiona una y otra vez en la propia identidad con la Conciencia Absoluta (bhūyas bhūyas cit-aikya-āmarśāt)||19||
El mejor de los Yogī-s (yogi-varaḥ) que ha alcanzado samāveśa --absorción, es decir, trance-- (āsādita-samāveśaḥ), (y que) incluso (api) en vyutthāna --en cualquier estado salvo el trance-- (vyutthāne) (está) como (iva) embriagado (kṣīvaḥ) por el saṁskāra --por la impresión-- de la savia y vigor del samādhi o trance (samādhi-rasa-saṁskāreṇa), (y) se mueve dichoso de un lado al otro (sa-ānandam ghūrṇamānaḥ), ve/percibe (paśyan) a la masa de entidades --seres y objetos-- (bhāva-rāśim) —(que luce) como (iva) una pequeña porción de una nube otoñal (śarad-abhra-lavam)— disolviéndose (līyamānam) en el Firmamento de la Conciencia Absoluta (cit-gagane eva). Acudiendo (samavalambamānaḥ) a la interiorización (antarmukhatām eva) una y otra vez (bhūyas bhūyas), (y) reflexionando (vimṛśan) acerca de la unidad con la Conciencia Absoluta (cit-aikyam eva) mediante el proceso de trance con los ojos cerrados (nimīlana-samādhi-krameṇa), (tal Yogī) (bhavati) es alguien cuyo único placer es el samādhi (samādhi-eka-rasaḥ eva) incluso (api) con ocasión de lo que se considera como vyutthāna (vyutthāna-abhimata-avasare). Como (yathā) se ha dicho (uktam) en los Kramasūtra-s (krama-sūtreṣu):
«El sādhaka --el aspirante espiritual-- (sādhakaḥ), (aunque parezca estar) exteriorizado (bahirmukhaḥ), está absorto --está en trance-- (samāviṣṭaḥ bhavati) por medio de la Kramamudrā cuya naturaleza es interna --es decir, tiene que ver con la interiorización-- (krama-mudrayā antar-svarūpayā). Allí (tatra), por la fuerza de la absorción (āveśa-vaśāt), se produce (jāyate), al inicio (ādau), una penetración (praveśaḥ) desde afuera (bāhyāt) hacia dentro (antar), (y luego,) una penetración (praveśaḥ) desde adentro (ābhyantarāt) hacia lo que tiene una naturaleza externa --hacia afuera-- (bāhya-svarūpe). De este modo (iti), esta (ayam) Kramamudrā (mudrā-kramaḥ) contiene tanto lo externo como lo interno (sa-bāhya-ābhyantaraḥ... iti)»
Aquí (atra), éste (ayam) (es) el significado (arthaḥ): (La expresión) «krama-mudrayā» (que literalmente quiere decir «por medio de la Kramamudrā»,) (krama-mudrayā) (se explica así:) Mediante este cuarto Poder de la Conciencia (iyam turīyā citi-śaktiḥ tayā) que «mudrayati» --3ra P. singular del verbo nominal «mudraya»-- (mudrayati... yā) krama --lit. sucesión-- (kramam), (es decir, que) hace propia (ātmasāt) (la sucesión) que es el grupo de las conciencias de manifestación, sostenimiento y retiro (del universo) (sṛṣṭi-sthitisaṁhṛti-saṁvid-cakra-ātmakam), la cual --tal sucesión-- (ya) es regida por el Ser (sva-adhiṣṭhitam). «Antaḥ(svarūpayā)» (antar iti) (significa) «por Ésta cuya naturaleza es la perfecta conciencia del Yo» (pūrṇa-ahantā-svarūpayā). «Bahirmukhaḥ» (bahirmukhaḥ... iti) (quiere decir que el sādhaka) está absorto en el trance (samāviṣṭaḥ) aunque (api) esté ocupado (vyāpṛtaḥ) con cosas (externas) (viṣayeṣu). (Y) el sādhaka o aspirante espiritual (sādhakaḥ) que se ha dado cuenta de la expansión del Poder Más Elevado (sākṣāt-kṛta-para-śakti-sphāraḥ) (bajo todas esas circunstancias,) se vuelve (bhavati) un Yogī Supremo (parama-yogī). Y (ca) ahí (tatra), devorando la multitud de objetos desde afuera (bāhyāt grasyamānāt viṣaya-grāmāt) hacia dentro (antar) —hacia la etapa de la Conciencia Más Alta (parasyām citi bhūmau)—, hay (bhavati) absorción en el trance (samāveśaḥ), (es decir, hay) una penetración (praveśaḥ) mediante el mismo proceso de devorar (grasana-krameṇa eva). Desde adentro (ābhyantarāt) —a partir de darse cuenta de la naturaleza esencial del Poder de la Conciencia (citi-śakti-svarūpāt ca sākṣātkṛtāt)— «tiene lugar» (jāyate... iti), por la fuerza de āveśa (āveśa-vaśāt) —por el poder de la absorción (samāveśa-sāmarthyāt eva)—, una penetración (praveśaḥ), mediante el mecanismo de vamana --lit. «el acto de vomitar», o sea, manifestar-- (vamana-yuktyā), en lo que tiene una naturaleza externa (bāhya-svarūpe) —en la masa de objetos que brilla como la condición de Esto (idantā-nirbhāse viṣaya-grāme)—. (Tal penetración es) una absorción (samāveśaḥ) cuya naturaleza consiste en un despliegue de la solidificación de la savia y vigor de la Conciencia Absoluta (cit-rasa-āśyānatā-prathana-ātmā). Este (ayam) (Mudrākrama --Kramamudrā--) que contiene tanto lo externo como lo interno (sa-bāhya-ābhyantaraḥ), (y) es la absorción siempre activa (nitya-udita-samāveśa-ātmā), (es) mudrā (mudrā-ātmā) (por las tres razones siguientes:) (1) Porque otorga mudā o dicha (mudaḥ... harṣasya vitaraṇāt) ya que su naturaleza es Bienaventuranza Suprema (parama-ānanda-svarūpatvāt); (2) porque disuelve las ataduras (pāśa-drāvaṇāt); (3) y (ca) porque sella al universo (viśvasya... mudraṇāt) en el ser del cuarto estado de conciencia interno (antar turīya-sattāyā). (Y este Mudrākrama es) también (api) krama (kramaḥ). (¿Por qué?) Se le llama (abhidhīyate ti) «krama» (kramaḥ iti) (debido a estos dos motivos:) (1) Porque hace aparecer a la manifestación, etc. como una sucesión (sṛṣṭi-ādi-krama-ābhāsakatvāt); y (ca) (2) porque (el Mudrākrama) mismo es la aparición de esa sucesión (tad-krama-ābhāsa-rūpatvāt)||19||
Aforismo 20
इदानीमस्य समाधिलाभस्य फलमाह
तदा प्रकाशानन्दसारमहामन्त्रवीर्यात्मकपूर्णाहन्तावेशात्सदा सर्वसर्गसंहारकारिनिजसंविद्देवताचक्रेश्वरताप्राप्तिर्भवतीति शिवम्॥२०॥
नित्योदिते समाधौ लब्धे सति प्रकाशानन्दसारा - चिदाह्लादैकघना महती मन्त्रवीर्यात्मिका - सर्वमन्त्रजीवितभूता पूर्णा पराभट्टारिकारूपा येयमहन्ता - अकृत्रिमः स्वात्मचमत्कारस्तत्रावेशात्सदा कालाग्न्यादेश्चरमकलापर्यन्तस्य विश्वस्य यौ सर्गसंहारौ - विचित्रौ सृष्टिप्रलयौ तत्कारि यन्निजं संविद्देवताचक्रं तदैश्वर्यस्य प्राप्तिः - आसादनं भवति प्राकरणिकस्य परमयोगिन इत्यर्थ इत्येतत्सर्वं शिवस्वरूपमेवेत्युपसंहारः - इति सङ्गतिः। तत्र यावदिदं किञ्चित्संवेद्यते तस्य संवेदनमेव स्वरूपं तस्याप्यन्तर्मुखविमर्शमयाः प्रमातारस्तत्त्वं तेषामपि विगलितदेहाद्युपाधिसङ्कोचाभिमानाशेषशरीरा सदाशिवेश्वरतैव सारमस्या अपि प्रकाशैकसद्भावापादिताशेषविश्वचमत्कारमयः श्रीमान्महेश्वर एव परमार्थः - नहि पारमार्थिकप्रकाशावेशं विना कस्यापि प्रकाशमानता घटते - स च परमेश्वरः स्वातन्त्र्यसारत्वादादिक्षान्तामायीयशब्दराशिपरामर्शमयत्वेनैवैतत्स्वीकृतसमस्तवाच्यवाचकमयाशेषजगदानन्दसद्भावापादनात्परं परिपूर्णत्वात्सर्वाकाङ्क्षाशून्यतयानन्दप्रसरनिर्भरोऽत एवानुत्तराकुलस्वरूपादकारादारभ्य शक्तिस्फाररूपहकलापर्यन्तं यद्विश्वं प्रसृतं क्षकारस्य प्रसरशमनरूपत्वात्तदकारहकाराभ्यामेव सम्पुटीकारयुक्त्या प्रत्याहारन्यायेनान्तः स्वीकृतं सदविभागवेदनात्मकबिन्दुरूपतया स्फुरितमनुत्तर एव विश्राम्यति - इति शब्दराशिस्वरूप एवायमकृतको विमर्शः। यथोक्तम्
प्रकाशस्यात्मविश्रान्तिरहंभावो हि कीर्तितः।
उक्ता च सैव विश्रान्तिः सर्वापेक्षानिरोधतः॥
स्वातन्त्र्यमथ कर्तृत्वं मुख्यमीश्वरतापि च।
इति। एषैव चाहन्ता सर्वमन्त्राणामुदयविश्रान्तिस्थानत्वादेतद्बलेनैव च तत्तदर्थक्रियाकारित्वान्महती वीर्यभूमिः। तदुक्तम्
तदाक्रम्य बलं मन्त्रा...।
इत्यादि
... तेनैते शिवधर्मिणः॥
इत्यन्तं श्रीस्पन्दे। शिवसूत्रेष्वपि
महाह्रदानुसन्धानान्मन्त्रवीर्यानुभवः
इति। तदत्र महामन्त्रवीर्यात्मिकायां पूर्णाहन्तायामावेशो - देहप्राणादिनिमज्जनात्तत्पदावाप्त्यवष्टम्भेन देहादीनां नीलादीनामपि तद्रसाप्लावनेन तन्मयीकरणम्। तथा हि - देहसुखनीलादि यत्किञ्चित्प्रथतेऽध्यवसीयते स्मर्यते सङ्कल्प्यते वा तत्र सर्वत्रैव भगवती चितिशक्तिमयी प्रथा भित्तिभूतैव स्फुरति - तदस्फुरणे कस्याप्यस्फुरणादित्युक्तत्वात्। केवलं तथा स्फुरन्त्यपि सा तन्मायाशक्त्यावभासितदेहनीलाद्युपरागदत्ताभिमानवशाद्भिन्नभिन्नस्वभावेव भान्ती ज्ञानसङ्कल्पाध्यवसायादिरूपतया मायाप्रमातृभिरभिमन्यते वस्तुतस्त्वेकैवासौ चितिशक्तिः। यथोक्तम्
या चैषा प्रतिभा तत्तत्पदार्थक्रमरूषिता।
अक्रमानन्तचिद्रूपः प्रमाता स महेश्वरः॥
इति। तथा
मायाशक्त्या विभोः सैव भिन्नसंवेद्यगोचरा।
कथिता ज्ञानसङ्कल्पाध्यवसायादिनामभिः॥
इति। एवमेषा सर्वदशास्वेकैव चितिशक्तिर्विजृम्भमाणा यदि तदनुप्रवेशतदवष्टम्भयुक्त्या समासाद्यते तत्तदावेशात्पूर्वोक्तयुक्त्या करणोन्मीलननिमीलनक्रमेण सर्वस्य सर्वमयत्वात्तत्तत्संहारादावपि सदा सर्वसर्गसंहारकारि यत्सहजसंवित्तिदेवताचक्रम् - अमायीयान्तर्बहिष्करणमरीचिपुञ्जस्तत्रेश्वरता - साम्राज्यं परभैरवात्मता तत्प्राप्तिर्भवति परमयोगिनः। यथोक्तम्
यदा त्वेकत्र संरूढस्तदा तस्य लयोद्भवौ।
नियच्छन्भोक्तृतामेति ततश्चक्रेश्वरो भवेत्॥
इति। अत्रैकत्रेति
एकत्रारोपयेत्सर्वम्...।
इति। चित्सामान्यस्पन्दभूरुन्मेषात्मा व्याख्यातव्या। तस्येत्यनेन
पुर्यष्टकेन संरुद्ध...।
इति। उपक्रान्तं पुर्यष्टकमेव पराम्रष्टव्यं न तु यथा विवरणकृत एकत्र सूक्ष्मे स्थूले शरीरे वेति व्याकृतवन्तः। स्तुतं च मया
स्वतन्त्रश्चितिचक्राणां चक्रवर्ती महेश्वरः।
संवित्तिदेवताचक्रजुष्टः कोऽपि जयत्यसौ॥
इति। इतिशब्द उपसंहारे यदेतावदुक्तप्रकरणशरीरं तत्सर्वं शिवम् - शिवप्राप्तिहेतुत्वाच्छिवात्प्रसृतत्वाच्छिवस्वरूपाभिन्नत्वाच्च शिवमयमेवेति शिवम्॥
देहप्राणसुखादिभिः प्रतिकिलं संरुध्यमानो जनः पूर्णानन्दघनामिमां न चिनुते माहेश्वरीं स्वां चितिम्।
मध्ये बोधसुधाब्धि विश्वमभितस्तत्फेनपिण्डोपमं यः पश्येदुपदेशतस्तु कथितः साक्षात्स एकः शिवः॥
येषां वृत्तः शाङ्करः शक्तिपातो येऽनभ्यासात्तीक्ष्णयुक्तिष्वयोग्याः।
शक्ता ज्ञातुं नेश्वरप्रत्यभिज्ञामुक्तस्तेषामेष तत्त्वोपदेशः॥
समाप्तमिदं प्रत्यभिज्ञाहृदयम्॥
कृतिस्तत्रभवन्महामाहेश्वराचार्यवर्यश्रीमदभिनवगुप्तपादपद्मोपजीविनः श्रीमतो राजानकक्षेमराजाचार्यस्य॥
शुभमस्तु॥
Idānīmasya samādhilābhasya phalamāha
Tadā prakāśānandasāramahāmantravīryātmakapūrṇāhantāveśātsadā
sarvasargasaṁhārakārinijasaṁviddevatācakreśvaratāprāptirbhavatīti śivam||20||
Nityodite samādhau labdhe sati prakāśānandasārā - cidāhlādaikaghanā mahatī mantravīryātmikā - sarvamantrajīvitabhūtā pūrṇā parābhaṭṭārikārūpā yeyamahantā - akṛtrimaḥ svātmacamatkārastatrāveśātsadā kālāgnyādeścaramakalāparyantasya viśvasya yau sargasaṁhārau - vicitrau sṛṣṭipralayau tatkāri yannijaṁ saṁviddevatācakraṁ tadaiśvaryasya prāptiḥ - āsādanaṁ bhavati prākaraṇikasya paramayogina ityartha ityetatsarvaṁ śivasvarūpamevetyupasaṁhāraḥ - iti saṅgatiḥ| Tatra yāvadidaṁ kiñcitsaṁvedyate tasya saṁvedanameva svarūpaṁ tasyāpyantarmukhavimarśamayāḥ pramātārastattvaṁ teṣāmapi vigalitadehādyupādhisaṅkocābhimānāśeṣaśarīrā sadāśiveśvarataiva sāramasyā api prakāśaikasadbhāvāpāditāśeṣaviśvacamatkāramayaḥ śrīmānmaheśvara eva paramārthaḥ - nahi pāramārthikaprakāśāveśaṁ vinā kasyāpi prakāśamānatā ghaṭate - sa ca parameśvaraḥ svātantryasāratvādādikṣāntāmāyīyaśabdarāśiparāmarśamayatvenaivaitatsvīkṛtasamastavācyavācakamayāśeṣajagadānandasadbhāvāpādanātparaṁ paripūrṇatvātsarvākāṅkṣāśūnyatayānandaprasaranirbharo'ta evānuttarākulasvarūpādakārādārabhya śaktisphārarūpahakalāparyantaṁ yadviśvaṁ prasṛtaṁ kṣakārasya prasaraśamanarūpatvāttadakārahakārābhyāmeva sampuṭīkārayuktyā pratyāhāranyāyenāntaḥ svīkṛtaṁ sadavibhāgavedanātmakabindurūpatayā sphuritamanuttara eva viśrāmyati - iti śabdarāśisvarūpa evāyamakṛtako vimarśaḥ| Yathoktam
Prakāśasyātmaviśrāntirahaṁbhāvo hi kīrtitaḥ|
Uktā ca saiva viśrāntiḥ sarvāpekṣānirodhataḥ||
Svātantryamatha kartṛtvaṁ mukhyamīśvaratāpi ca|
iti| Eṣaiva cāhantā sarvamantrāṇāmudayaviśrāntisthānatvādetadbalenaiva ca tattadarthakriyākāritvānmahatī vīryabhūmiḥ| Taduktam
Tadākramya balaṁ mantrā...|
ityādi
... tenaite śivadharmiṇaḥ||
ityantaṁ śrīspande| Śivasūtreṣvapi
Mahāhradānusandhānānmantravīryānubhavaḥ
iti| Tadatra mahāmantravīryātmikāyāṁ pūrṇāhantāyāmāveśo - dehaprāṇādinimajjanāttatpadāvāptyavaṣṭambhena dehādīnāṁ nīlādīnāmapi tadrasāplāvanena tanmayīkaraṇam| Tathā hi - dehasukhanīlādi yatkiñcitprathate'dhyavasīyate smaryate saṅkalpyate vā tatra sarvatraiva bhagavatī citiśaktimayī prathā bhittibhūtaiva sphurati - tadasphuraṇe kasyāpyasphuraṇādityuktatvāt| Kevalaṁ tathā sphurantyapi sā tanmāyāśaktyāvabhāsitadehanīlādyuparāgadattābhimānavaśādbhinnabhinnasvabhāveva bhāntī jñānasaṅkalpādhyavasāyādirūpatayā māyāpramātṛbhirabhimanyate vastutastvekaivāsau citiśaktiḥ| Yathoktam
Yā caiṣā pratibhā tattatpadārthakramarūṣitā|
Akramānantacidrūpaḥ pramātā sa maheśvaraḥ||
iti| Tathā
Māyāśaktyā vibhoḥ saiva bhinnasaṁvedyagocarā|
Kathitā jñānasaṅkalpādhyavasāyādināmabhiḥ||
iti| Evameṣā sarvadaśāsvekaiva citiśaktirvijṛmbhamāṇā yadi tadanupraveśatadavaṣṭambhayuktyā samāsādyate tattadāveśātpūrvoktayuktyā karaṇonmīlananimīlanakrameṇa sarvasya sarvamayatvāttattatsaṁhārādāvapi sadā sarvasargasaṁhārakāri yatsahajasaṁvittidevatācakram - amāyīyāntarbahiṣkaraṇamarīcipuñjastatreśvaratā - sāmrājyaṁ parabhairavātmatā tatprāptirbhavati paramayoginaḥ| Yathoktam
Yadā tvekatra saṁrūḍhastadā tasya layodbhavau|
Niyacchanbhoktṛtāmeti tataścakreśvaro bhavet||
iti| Atraikatreti
Ekatrāropayetsarvam...|
iti| Citsāmānyaspandabhūrunmeṣātmā vyākhyātavyā| Tasyetyanena
Puryaṣṭakena saṁruddha...|
iti| Upakrāntaṁ puryaṣṭakameva parāmraṣṭavyaṁ na tu yathā vivaraṇakṛta ekatra sūkṣme sthūle śarīre veti vyākṛtavantaḥ| Stutaṁ ca mayā
Svatantraściticakrāṇāṁ cakravartī maheśvaraḥ|
Saṁvittidevatācakrajuṣṭaḥ ko'pi jayatyasau||
iti| Itiśabda upasaṁhāre yadetāvaduktaprakaraṇaśarīraṁ tatsarvaṁ śivam - śivaprāptihetutvācchivātprasṛtatvācchivasvarūpābhinnatvācca śivamayameveti śivam||
Dehaprāṇasukhādibhiḥ pratikilaṁ saṁrudhyamāno janaḥ pūrṇānandaghanāmimāṁ na cinute māheśvarīṁ svāṁ citim|
Madhye bodhasudhābdhi viśvamabhitastatphenapiṇḍopamaṁ yaḥ paśyedupadeśatastu kathitaḥ sākṣātsa ekaḥ śivaḥ||
Yeṣāṁ vṛttaḥ śāṅkaraḥ śaktipāto ye'nabhyāsāttīkṣṇayuktiṣvayogyāḥ|
Śaktā jñātuṁ neśvarapratyabhijñāmuktasteṣāmeṣa tattvopadeśaḥ||
Samāptamidaṁ pratyabhijñāhṛdayam||
Kṛtistatrabhavanmahāmāheśvarācāryavaryaśrīmadabhinavaguptapādapadmopajīvinaḥ śrīmato rājānakakṣemarājācāryasya||
Śubhamastu||
Ahora (idānīm), (el autor) mencionó (āha) el fruto (phalam) de este logro del samādhi o trance (asya samādhi-lābhasya):
Entonces (tadā), a través de un ingreso en la Perfecta conciencia del Yo, que es la Gran (etapa) del Poder del Mantra, y cuya esencia es Luz y Bienaventuranza (prakāśa-ānanda-sāra-mahā-mantra-vīrya-ātmaka-pūrṇa-ahantā-veśāt), hay (bhavati) siempre (sadā) adquisición u obtención de soberanía o supremacía sobre el propio grupo de deidades de la Conciencia, la cual produce todas las manifestaciones (y) retiros (del universo) (sarva-sarga-saṁhāra-kāri-nija-saṁvid-devatā-cakra-īśvaratā-prāptiḥ). De este modo, todo tiene por naturaleza a Śiva (iti śivam)||20||
Cuando se obtiene el samādhi siempre activo (nitya-udite samādhau labdhe sati), (el proceso final se despliega así:) (1) (Primero tenemos) a esta (iyam) conciencia del Yo (ahantā) —el natural camatkāra o Asombro del propio Ser (akṛtrimaḥ sva-ātma-camatkāraḥ)— que (yā) es Perfecta (pūrṇā) —que es Suprema y Venerable --es Parā o la forma más elevada de Śakti-- (parā-bhaṭṭārikā-rūpā)—. (2) (Tal conciencia del Yo) es Grande (mahatī) (y) el Poder del Mantra (mantra-vīrya-ātmikā) —Ella es la vida de todos los Mantra-s (sarva-mantra-jīvita-bhūtā)—. (3) (Y Su) esencia es Luz y Bienaventuranza (prakāśa-ānanda-sārā) —Ella es una única masa de Conciencia y Dicha (cit-āhlāda-eka-ghanā)—. (4) A través de un ingreso (āveśāt) ahí --en esta conciencia del Yo-- (tatra), hay (bhavati) siempre (sadā) adquisición (prāptiḥ) (u) obtención (āsādanam) de soberanía o supremacía sobre eso (tad-aiśvaryasya), (es decir,) sobre el propio grupo de deidades de la Conciencia (nijam saṁvid-devatā-cakram) que (yad) produce eso (tad-kāri), (o sea,) las manifestaciones y retiros (sarga-saṁhārau) —las diversas emanaciones y disoluciones (vicitrau sṛṣṭi-pralayau)— que (yau) le atañen al universo (viśvasya) —el cual comienza con Kālāgni (kālāgni-ādeḥ) y termina en la última Kalā --in Śāntakalā-- (carama-kalā-paryantasya)—. (¿Pero a quién le sobreviene todo eso?) Al Yogī Supremo del que se estuvo hablando todo este tiempo --lit. «prākaraṇika» significa «perteneciente al asunto en cuestión»-- (prākaraṇikasya parama-yoginaḥ). Éste es el significado (iti arthaḥ). Ésta es la conclusión (iti upasaṁhāraḥ): De este modo (iti) todo (sarvam) esto (etad) tiene a Śiva como naturaleza (śiva-svarūpam eva) — Tal es la conexión (de todos los términos presentes en el aforismo 20) (iti saṅgatiḥ). Bajo esas circunstancias (tatra), mientras (yāvat) esto --el prameya u objeto-- (idam) se conozca (saṁvedyate) un poco (kiñcid), su --de tal prameya u objeto-- (tasya) naturaleza (svarūpam) (es) cognición --pramāṇa-- (saṁvedanam eva). La verdad, la mismísima esencia (tattvam) de incluso eso --de la cognición-- (tasya api) (es) los conocedores (pramātāraḥ) llenos de conciencia interiorizada (antarmukha-vimarśa-mayāḥ). La esencia (sāram) de incluso ellos --de tales conocedores-- (teṣām api) (es) la soberanía y supremacía misma de Sadāśiva (sadāśiva-īśvaratā eva), cuyo Cuerpo es el Todo (aśeṣa-śarīrā), (y) en quien ha desaparecido la errónea concepción y contracción (relativa a) adjuntos limitantes (tales como) cuerpo, etc. (vigalita-deha-ādi-upādhi-saṅkoca-abhimānā). La Más Alta Realidad (parama-arthaḥ) de incluso eso --de la soberanía y supremacía de Sadāśiva-- (asyāḥ api) (es) el venerable Gran Señor Mismo (śrīmān mahā-īśvaraḥ eva) repleto del Asombro de todo el universo producido porque su existencia es una con la Luz (prakāśa-eka-sadbhāva-āpādita-aśeṣa-viśva-camatkāra-mayaḥ). No es en absoluto posible la manifestación de nada (nahi... kasyāpi prakāśamānatā ghaṭate) sin (vinā) una penetración en la Luz de la Más Alta Realidad (pāramārthika-prakāśa-āveśam). Y (ca) el Señor Supremo (saḥ... parama-īśvaraḥ) está lleno del torrente de Bienaventuranza (ānanda-prasara-nirbharaḥ) (1) porque Su esencia es Libertad Absoluta (svātantrya-sāratvāt), (2) porque ha traído a este todo --al universo-- que consiste en la totalidad de los denotados --los objetos-- y denotadores --las palabras-- apropiados por Él (Mismo) al verdadero estado de Jagadānanda --a la Bienaventuranza de percibir que todo es Śiva-- (etad-svīkṛta-samasta-vācya-vācaka-maya-aśeṣa-jagat-ānanda-sat-bhāva-āpādanāt) mediante una reflexión acerca de la masa de las palabras no máyicas que comienzan con «a» y terminan en «kṣa» (a-ādi-kṣa-anta-amāyīya-śabda-rāśi-parāmarśa-mayatvena eva), (3) porque es supremamente Perfecto y Pleno (param paripūrṇatvāt), (y) (4) porque carece de todo deseo (sarva-ākāṅkṣā-śūnyatayā). Por este mismo motivo (atas eva), comenzando (ārabhya) desde la letra «a» cuya naturaleza es el Más Elevado Akula --Akula es Śiva-- (anuttara-akula-svarūpāt a-kārāt) y terminando en la letra --lit. «kalā» es «pequeña parte»-- «ha» que es una expansión de Śakti (śakti-sphāra-rūpa-ha-kalā-paryantam) —ya que la «kṣa» es el final de la expansión (kṣa-kārasya prasara-śamana-rūpatvāt)—, este --lit. «ese»-- (tad) universo (viśvam) que (yad) que se encuentra (ahora) extendido (frente a uno mismo) (prasṛtam), mediante el mecanismo de cubrir/encerrar (sampuṭīkāra-yuktyā) con las letras «a» y «ha» (a-kāra-ha-kārābhyām eva), siendo aceptado (svīkṛtam) internamente (antar) en la manera de Pratyāhāra --a+ha = aha-- (pratyāhāra-nyāyena), (y) vibrando/destellando (sphuritam) en la forma de Bindu que consiste en la conciencia de no dualidad (avibhāga-vedana-ātmaka-bindu-rūpatayā), descansa (viśrāmyati) en Anuttara Mismo --en el Gran Señor Śiva-- (anuttare eva). De este modo (iti), este (ayam) natural (akṛtakaḥ) Vimarśa --Śakti-- (vimarśaḥ) tiene como naturaleza a la masa de palabras (śabda-rāśi-svarūpaḥ eva). Como (yathā) se ha declarado (uktam) (en el Ajaḍapramātṛsiddhi 22-23 de Utpaladeva):
«El Descanso o Reposo de toda la experiencia objetiva --una vasija, placer, etc.-- dentro de uno mismo (prakāśasya ātma-viśrāntiḥ) se conoce indudablemente (hi kīrtitaḥ) como el concepto de "yo" (aham-bhāvaḥ). Y (ca) ese Descanso o Reposo Mismo (sā eva viśrāntiḥ) se denomina (uktā) Libertad Absoluta (svātantryam), Agencia Principal (kartṛtvam mukhyam), así como también (atha... api ca) Señorío (īśvaratā), puesto que suprime toda dependencia (sarva-apekṣā-nirodhatas... iti)»
Asimismo (ca), esta misma (eṣā eva) conciencia del Yo (ahantā) (es) la gran etapa del Poder (mahatī vīrya-bhūmiḥ) (por dos motivos:) (1) Puesto que es el lugar para el surgimiento y reposo (udaya-viśrānti-sthānatvāt) de todos los Mantra-s (sarva-mantrāṇām), y (ca) (2) puesto que mediante Su Fuerza es la Hacedora de las diversas actividades que tienen una meta (etad-balena eva... tad-tad-artha-kriyā-kāritvāt). Eso (tad) ha sido expresado (uktam) en las venerables Spandakārikā-s (2.1-2) (śrī-spande), empezando con (iti-ādi):
«Prendiéndose (ākramya) de esa (tad) Fuerza (balam), los Mantra-s (mantrāḥ)...»
y terminando en (iti antam):
«... Por lo tanto (tena), estos (Mantra-s) (ete) tienen la naturaleza de Śiva (śiva-dharmiṇaḥ)»
En los Śivasūtra-s (1.22) (Śivasūtreṣu) también (api):
«Uniéndose con el Gran Lago (mahā-hrada-anusandhānāt), (el Yogī tiene) la experiencia de la fuente generativa --virilidad o potencia-- de (todos) los Mantra-s (mantra-vīrya-anubhavaḥ... iti)»
Por consiguiente (tad), aquí (atra), la penetración (āveśaḥ) en la perfecta conciencia del Yo (pūrṇa-ahantāyām) que es la Gran (etapa) del Poder del Mantra (mahā-mantra-vīrya-ātmikāyām) (es) identificarse con Eso --con el Yo Verdadero-- (tad-mayīkaraṇam) (1) sumergiendo al cuerpo, a la energía vital, etc. (en Eso) (deha-prāṇa-ādi-nimajjanāt), (2) permaneciendo en el logro de ese etapa (tat-pada-avāpti-avaṣṭambhena), (y) (3) sumergiendo cuerpo, etc. al igual que azul, etc. en esa Savia y Vigor (del Yo Real) (deha-ādīnām nīla-ādīnām api tad-rasa-āplāvanena). De esta manera (tathā) — Cualquier cosa (yad kiñcid) tal como cuerpo, placer, azul, etc. (deha-sukha-nīla-ādi) se expanda --surja-- (prathate), se determine (adhyavasīyate), se recuerde (smaryate) o (vā) se pondere/resuelva (saṅkalpyate), en ese caso (tatra), en todas partes (sarvatra eva), brilla (sphurati) la Señora --la Śakti-- (bhagavatī), que es una expansión (prathā), como un lienzo --lit. «que es un lienzo»-- (bhitti-bhūtā eva), llena del Poder de la Conciencia (citi-śakti-mayī). Ya que se ha dicho (uktatvāt) que (iti) «puesto que sin Su --de la Señora-- brillar no existe el brillar, etc. de nada (en absoluto)» (tad-asphuraṇe kasyāpi asphuraṇāt). Brillando (sphurantī api) únicamente (kevalam) así (tathā), Ella (sā), por el Poder de Su Māyāśakti (tad-māyā-śaktyā), apareciendo (bhāntī) como si tuviese distinas naturalezas (bhinna-bhinna-svabhāvā iva) a causa de una errónea concepción que se presenta como la calamidad de cuerpo, azul, etc. manifestados --«uparāga», además de «calamidad», también significa «color», es decir, es una calamidad que la Conciencia Pura se considere a Sí Misma como el cuerpo, el color azul, etc.; sí, Kṣemarāja es a menudo muy confuso-- (avabhāsita-deha-nīla-ādi-uparāga-datta-abhimāna-vaśāt), es considerada (también) erróneamente (abhimanyate) por los conocedores máyicos --por los Sakala-s y Pralayākala-s-- (māyā-pramātṛbhiḥ) como conocimiento, imaginación, determinación, etc. (jñāna-saṅkalpa-adhyavasāya-ādi-rūpatayā). Pero (tu) en realidad (vastutas), ese (asau) Poder de la Conciencia (citi-śaktiḥ) es sólo uno (ekā eva). Como (yathā) se ha dicho (uktam) (en las Īśvarapratyabhijñākārikā-s 1.7.1:)
«Y (ca) esta (eṣā) Pratibhā o siempre creativa Conciencia (pratibhā) que (yā) está adornada/perfumada con una sucesión de diversas categorías/objetos de experiencia (tad-tad-padārtha-krama-rūṣitā) (es) el Conocedor (pramātā), el Gran Señor (saḥ mahā-īśvaraḥ) cuya naturaleza/forma es Conciencia infinita desprovista de sucesión (akrama-ananta-cit-rūpaḥ... iti)»
Similarmente (tathā) (en las Īśvarapratyabhijñākārikā-s 1.5.18:)
«Por el poder de Māyā (māyā-śaktyā), para el Omnipresente --es decir, para el Maestro-- (vibhoḥ) esa (manifestación) (sā eva) cuyo ámbito de acción son objetos diferentes (bhinna-saṁvedya-gocarā) es llamada (kathitā) por los nombres de conocimiento, imaginación, determinación, etc. (jñāna-saṅkalpa-adhyavasāya-ādi-nāmabhiḥ... iti)»
De esta forma (evam), este (eṣā) Poder de la Conciencia (citi-śaktiḥ) florece/surge (vijṛmbhamāṇā) como sólo uno (ekā eva) en todas las condiciones (sarva-daśāsu). Si (yadi) por medio de un ingreso y firme agarre de Eso --del Poder de la Conciencia-- (tad-anupraveśa-tad-avaṣṭambha-yuktyā), se lo alcanza --se logra el Poder de la Conciencia-- (samāsādyate), entonces (tad), mediante una penetración en Eso (tad-āveśāt) a través del medio antedicho (pūrva-ukta-yuktyā) —mediante el proceso/la sucesión de abrir y cerrar los sentidos --Kramamudrā-- (karaṇa-unmīlana-nimīlana-krameṇa)—, ya que todo consiste en todo (sarvasya sarva-mayatvāt), incluso (api) en los diversos retiros, etc. (tad-tad-saṁhāra-ādu), hay (bhavati) para el Yogī supremo (parama-yoginaḥ) la adquisición/obtención de eso (tad-prāptiḥ). (¿De qué? Del) Estado de Parabhairava (parabhairava-ātmatā) (que es) īśvaratā (īśvaratā) (o) soberanía (sāmrājyam) sobre eso (tatra). (¿Soberanía sobre qué? Sobre) el grupo de deidades de la Conciencia natural (sahaja-saṁvitti-devatā-cakram) —la masa no máyica de rayos de los instrumentos internos y externos --las diosas de mente, ego, intelecto e indriya-s-- (a-māyīya-antar-bahis-karaṇa-marīci-puñjaḥ)— que (yad) produce todas las manifestaciones (y) retiros (del universo) (sarva-sarga-saṁhārakāri). Como (yathā) se ha dicho (uktam) (en las Spandakārikā-s 3.19:)
«Pero (tu), cuando (yadā) echa raíces (saṁrūḍhaḥ) en un lugar --es decir, en el principio del Spanda-- (ekatra), entonces (tadā), controlando (niyacchan) la desaparición y el surgimiento (laya-udbhavau) de ese (Puryaṣṭaka --cuerpo sutil--) (tasya), (el ex ser limitado) se vuelve el (verdadero) disfrutador (bhoktṛtām eti) (y,) en consecuencia (tatas), (también) se convierte (bhavet) en el Señor del grupo (de śakti-s o poderes) (cakra-īśvaraḥ... iti)»
Aquí (atra) (al término) «ekatra» --en un lugar-- (ekatra iti) (de la estrofa previa, Vasugupta lo explica mediante esta porción de las Spandakārikā-s 3.12:)
«... uno debería poner (āropayet) todo (sarvam) en un sitio (ekatra... iti)...»
La etapa del Spanda genérico de la Conciencia (cit-sāmānya-spanda-bhūḥ) debe explicarse (vyākhyātavyā) como poseyendo la naturaleza de Unmeṣa (unmeṣa-ātmā). Con este (anena) «tasya» --ver arriba en la cita de las Spandakārikā-s 3.19-- (tasya iti) (Vasugupta se refirió al Puryaṣṭaka o cuerpo sutil, al cual mencionó en las Spandakārikā-s 3.17:)
«Totalmente detenido y asediado (saṁruddhaḥ) por el Puryaṣṭaka (puryaṣṭakena... iti)...»
(Así, como dije antes, «tasya» --lit. de eso--) debe considerarse (parāmraṣṭavyam) como (relativo al) Puryaṣṭaka --cuerpo sutil-- (puryaṣṭakam eva) que se mencionó antes (upakrāntam), y no (na tu) como (yathā) intepretó (vyākṛtavantaḥ) el autor del Vivaraṇa --Kṣemarāja se refiere a Kallaṭa, y usa el número plural respetuosamente-- (vivaraṇa-kṛtaḥ): «En un lugar (ekatra), (o sea,) en el cuerpo sutil o burdo (sūkṣme sthūle śarīre vā iti)». He alabado (stutam ca mayā) (así por medio de esta estrofa:)
«Triunfa (jayati asau) alguien (kaḥ api) que es el Libre (svatantraḥ) Emperador (cakravartī) de los cakra-s o grupos de Citi --de Śakti-- (citi-cakrāṇām) (y) el Gran Señor (mahā-īśvaraḥ) servido y adorado por el grupo de deidades de la Conciencia (saṁvitti-devatā-cakra-juṣṭaḥ... iti)»
(Ahora Kṣemarāja analiza la expresión «iti śivam» al final de este aforismo 20:) La palabra «iti» (iti-śabdaḥ) implica conclusión (upasaṁhāre). Todo (sarvam) eso (tad) que (yad) es el cuerpo del libro antedicho --lit. «del libro antedicho cuya extensión es ésta», es decir, de este comentario sobre el Pratyabhijñāhṛdayam-- (etāvat ukta-prakaraṇa-śarīram) (es) Śiva (śivam). (¿Por qué?) (1) Porque es la causa del logro de Śiva (śiva-prāpti-hetutvāt), (2) porque se ha desplegado (prasṛtatvāt) desde Śiva (śivāt), y (ca) (3) porque no es distinto de la naturaleza esencial de Śiva (śiva-svarūpa-abhinnatvāt). Iti śivam (iti śivam) — (De este modo, todo) consiste únicamente en Śiva (śiva-mayam eva) — (Aquí terminó el comentario sobre el aforismo 20. Lo que sigue cierra el libro apropiadamente).
«La persona (janaḥ), al estar constantemente bloqueada/obstruida (pratikalam saṁrudhyamānaḥ) por el cuerpo, la energía vital, el placer, etc. (deha-prāṇa-sukha-ādibhiḥ), no percibe (na cinute) a esta Citi --Śakti-- suya (imām... svām citim) que es (el Poder) del Gran Señor (māheśvarīm) (y) que es una masa compacta de Bienaventuranza Plena y Perfecta (pūrṇa-ānanda-ghanām). Pero (tu) el que (yaḥ... saḥ), en medio del Océano de Néctar de la Conciencia (madhye bodha-sudhā-abdhi), percibe (paśyet) —a través de la enseñanza (upadeśatas)— que el universo (viśvam) es similar a una masa de Su espuma --de dicho Océano de Néctar de la Conciencia-- (tad-phena-piṇḍa-upamam) por todos lados (abhitas), se dice que es (kathitaḥ) el único (ekaḥ) Śiva (śivaḥ) en persona (sākṣāt)»
«Esta (eṣaḥ) enseñanza acerca del Principio (Supremo) --acerca de la Verdad-- (tattva-upadeśaḥ) ha sido proclamada (uktaḥ) para aquéllos (teṣām) que (ye), por falta de práctica (anabhyāsāt), no son aptos (ayogyāḥ) con relación a razonamientos agudos/finos (tīkṣṇa-yuktiṣu), (y) que no pueden conocer/comprender (śaktāḥ jñātum na) la Īśvarapratyabhijñā (de Utpaladeva) (īśvara-pratyabhijñām), (pero) a quienes (yeṣām), (no obstante,) les ha ocurrido (vṛttaḥ) un descenso del Poder (śakti-pātaḥ) de Śaṅkara --de Śiva-- (śāṅkaraḥ)»
Este (idam) Pratyabhijñāhṛdayam (pratyabhijñā-hṛdayam) está terminado (samāptam).
(Ésta es) la obra (kṛtiḥ) del venerable Ācārya (llamado) Rājānaka Kṣemarāja (śrīmataḥ rājānaka-kṣemarāja-ācāryasya), que depende de los pies de loto de Su Santidad, el adorable Abhinavagupta, el mejor de los Ācārya-s y Gran Devoto del Gran Señor (tatrabhavat-mahā-māheśvara-ācārya-varya-śrīmat-abhinavagupta-pāda-padma-upajīvinaḥ).
¡Que haya (astu) prosperidad y bienestar (śubham)!
Información adicional
Este documento ha sido concebido por Gabriel Pradīpaka, uno de los dos fundadores de este sitio, y guru espiritual versado en idioma Sánscrito y filosofía Trika.
Para mayor información sobre Sánscrito, Yoga y Filosofía India; o si quieres hacerme algún comentario, preguntar algo o corregir algún error, siéntete libre de contactarnos: Ésta es nuestra dirección de correo.









