| Descarga e instala la(s) fuente(s) indispensable(s) para ver Sánscrito en toda su gloria Lee Transliterando (2) (castellano) para comprender plenamente el sistema de transliteración |
Bhagavadgītā (Bhagavad Gita): Capítulo XI (Viśvarūpadarśayoga)
El Yoga de la visión de la forma universal
Introducción
Ahora el Señor Kṛṣṇa le mostrará a Arjuna Su Forma Universal.
Importante: Todo lo que está entre paréntesis y en cursiva dentro de la traducción ha sido agregado por mí para completar el sentido de una determinada frase u oración. A su vez, todo lo que está entre doble guión (--...--) constituye adicional información aclaratoria también agregada por mí. Además, aunque no he escrito ningún comentario sobre cada estrofa, he agregado mis propias notas cuando se necesitase de una explicación más detallada. Además, nota que utilizaré comillas para delimitar texto solamente cuando la persona que hable no sea Sañjaya mismo (el narrador). Por consiguiente, las palabras proferidas por Sañjaya no estarán delimitadas por comillas.
Capítulo 11: Viśvarūpadarśayoga (El Yoga de la visión de la forma universal)
अर्जुन उवाच
मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम्।
यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम॥१॥
Arjuna uvāca
Madanugrahāya paramaṁ guhyamadhyātmasañjñitam|
Yattvayoktaṁ vacastena moho'yaṁ vigato mama||1||
Arjuna (arjunaḥ) dijo (uvāca):
"Este (ayam) engaño (mohaḥ) mío (mama) se ha ido completamente (vigataḥ) debido a las palabras (vacas tena) expresadas (uktam) por Ti (tvayā) para conferirme Gracia (mad-anugrahāya), (y) que (yad) (son) el supremo (paramam) misterio (guhyam) denominado el Ser Más Elevado (adhyātma-sañjñitam)"||1||
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया।
त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम्॥२॥
Bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śrutau vistaraśo mayā|
Tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam||2||
"¡Oh Tú, cuyos ojos (lucen) como pétalos de loto (kamala-patra-akṣa)!, he escuchado de Ti el nacimiento y la desaparición (bhava-apyayau hi... śrutau... mayā... tvattas) de los seres (bhūtānām) en gran detalle (vistaraśas), al igual que (api ca) (Tu) imperecedera (avyayam) (y) exaltada Majestuosidad (māhātmyam)"||2||
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर।
द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम॥३॥
Evametadyathāttha tvamātmānaṁ parameśvara|
Draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṁ puruṣottama||3||
"¡Oh Señor Supremo (parama-īśvara)!, tal como (yathā) has hablado (āttha tvam) de Ti Mismo (ātmānam), esto (etad) (es) así (evam). ¡Oh Tú, el Mejor de los hombres (puruṣa-uttama)!, deseo (icchāmi) ver (draṣṭum) Tu (te) Forma (rūpam) Majestuosa/Divina (aiśvaram)"||3||
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो।
योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम्॥४॥
Manyase yadi tacchakyaṁ mayā draṣṭumiti prabho|
Yogeśvara tato me tvaṁ darśayātmānamavyayam||4||
"¡Oh Señor (prabho)!, «Si (yadi) piensas (manyase) que me es posible (śakyam mayā) ver (draṣṭum) eso (tad... iti)», entonces (tatas), ¡oh Señor del Yoga (yoga-īśvara)!, muéstrame (me tvam darśaya) al Ser imperecedero (ātmānam avyayam)"||4||
श्रीभगवानुवाच
पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः।
नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च॥५॥
Śrībhagavānuvāca
Paśya me pārtha rūpāṇi śataśo'tha sahasraśaḥ|
Nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca||5||
El venerable Señor (śrī-bhagavān) dijo (uvāca):
"¡Oh hijo de Pṛthā (pārtha)!, mira (paśya) Mis (me) formas (rūpāṇi), de a cientos (śataśas) y (atha) de a miles (sahasraśas), de diversas clases (nānāvidhāni), divinas (divyāni) y (ca) con múltiples colores y formas (nānā-varṇa-ākṛtīni)"||5||
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा।
बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारत॥६॥
Paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā|
Bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata||6||
"¡Ve (paśya) a los Āditya-s (ādityān), a los Vasu-s (vasūn), a los Rudra-s (rudrān), a los dos Aśvī-s (aśvinau), al igual que (tathā) a los Marut-s (marutaḥ)! ¡Oh descendiente de Bharata (bhārata), ve (paśya) las muchas Maravillas que no se han visto (nunca) antes (bahūni adṛṣṭapūrvāṇi... āścaryāṇi)"||6||
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम्।
मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद्द्रष्टुमिच्छसि॥७॥
Ihaikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ paśyādya sacarācaram|
Mama dehe guḍākeśa yaccānyaddraṣṭumicchasi||7||
"¡Ve (paśya) al universo (jagat) entero (kṛtsnam) que comprende (todo) lo que se mueve y no se mueve (sa-cara-acaram), y (ca) cualquier otra cosa (yad... anyat) que desees (icchasi) ver (draṣṭum), oh tú, el de espesos cabellos (guḍā-keśa), morando como uno --unificado-- (eka-stham) hoy (adya) aquí (iha) en Mi Cuerpo (mama dehe)!"||7||
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा।
दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम्॥८॥
Na tu māṁ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā|
Divyaṁ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram||8||
"Pero (tu) tú no puedes (na... śakyase) verme (mām... draṣṭum) con estos ojos tuyos (anena eva sva-cakṣuṣā). Te doy (dadāmi te) el Ojo (cakṣus) Divino (divyam). ¡Ve (paśya) Mi (me) Majestuoso/Divino (aiśvaram) Yoga (yogam)!"||8||
सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः।
दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम्॥९॥
Sañjaya uvāca
Evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ|
Darśayāmāsa pārthāya paramaṁ rūpamaiśvaram||9||
Sañjaya (sañjayaḥ) dijo (uvāca):
Tras decir (uktvā) así (evam), por lo tanto (tatas), ¡oh rey (rājan)!, el Gran Señor del Yoga (mahā-yoga-īśvaraḥ), Hari (hariḥ), le mostró al hijo de Pṛthā (darśayāmāsa pārthāya) (Su) Suprema (paramam) (y) Majestuosa/Divina (aiśvaram) Forma (rūpam)||9||
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम्।
अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम्॥१०॥
Anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam|
Anekadivyābharaṇaṁ divyānekodyatāyudham||10||
(Esa Forma Suya) tenía muchas bocas y ojos (aneka-vaktra-nayanam), muchas visiones maravillosas (aneka-adbhuta-darśanam), muchos ornamentos divinos (aneka-divya-ābharaṇam), (y) muchas armas divinas en alto (divya-aneka-udyata-āyudham)||10||
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम्।
सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम्॥११॥
Divyamālyāmbaradharaṁ divyagandhānulepanam|
Sarvāścaryamayaṁ devamanantaṁ viśvatomukham||11||
(Esa Forma Suya) llevaba guirnaldas y prendas divinas (divya-mālya-ambara-dharam), con fragancias y ungüentos divinos (divya-gandha-anulepanam), (y) estaba hecha de todas las maravillas (sarva-āścarya-mayam), celestial (devam), infinita (anantam), (y) con rostros vueltos hacia todas partes (viśvatas-mukham)||11||
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता।
यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः॥१२॥
Divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā|
Yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ||12||
Si (yadi) el esplendor (bhāḥ) de mil soles (sūrya-sahasrasya) surgiese/se produjese (bhavet... utthitā) simultáneamente (yugapad) en el cielo (divi), eso (sā) sería (syāt) similar a (sadṛśī) al Esplendor (bhāsaḥ) de ese Gran Ser (tasya mahā-ātmanaḥ)||12||
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा।
अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा॥१३॥
Tatraikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ pravibhaktamanekadhā|
Apaśyaddevadevasya śarīre pāṇḍavastadā||13||
Allí (tatra), en el cuerpo (śarīre) del Dios de dioses (deva-devasya), el descendiente de Pāṇḍu --Arjuna-- (pāṇḍavaḥ) entonces (tadā) vio (apaśyat) a todo (kṛtsnam) el universo (jagat), dividido (pravibhaktam) de varias maneras (anekadhā), (y) permaneciendo como uno --permaneciendo unificado-- (eka-stham)||13||
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः।
प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत॥१४॥
Tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ|
Praṇamya śirasā devaṁ kṛtāñjalirabhāṣata||14||
Después de eso (tatas), él (saḥ), el conquistador de riqueza --Arjuna-- (dhanañjaya), lleno de asombro (vismaya-āviṣṭaḥ), con sus vellos erizados (hṛṣṭa-romā), tras hacerle una reverencia (praṇamya) a Dios --o "al Dios"-- (devam) con (su) cabeza (śirasā), habló (abhāṣata) con las manos juntas (kṛtāñjaliḥ)||14||
अर्जुन उवाच
पश्यामि देवांस्तव देव देहे सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान्।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थमृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान्॥१५॥
Arjuna uvāca
Paśyāmi devāṁstava deva dehe sarvāṁstathā bhūtaviśeṣasaṅghān|
Brahmāṇamīśaṁ kamalāsanasthamṛṣīṁśca sarvānuragāṁśca divyān||15||
Arjuna (arjunaḥ) dijo (uvāca):
"¡Oh Dios (deva)!, veo (paśyāmi) en Tu Cuerpo (tava... dehe) a todos (sarvān) los dioses (devān), al igual que a las distintas/particulares huestes de seres (bhūta-viśeṣa-saṅghān), al Señor (īśam) Brahmā (brahmāṇam) sentado sobre un loto (kamala-āsana-stham), y (ca) a todos (sarvān) los videntes (ṛṣīn) y (ca) serpientes (uragān) divinas (divyān)"||15||
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं पश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम्।
नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप॥१६॥
Anekabāhūdaravaktranetraṁ paśyāmi tvāṁ sarvato'nantarūpam|
Nāntaṁ na madhyaṁ na punastavādiṁ paśyāmi viśveśvara viśvarūpa||16||
"Te veo (paśyāmi tvām) con formas infinitas por todas partes (sarvatas ananta-rūpam), con muchos brazos, vientres, rostros y ojos (aneka-bāhu-udara-vaktra-netram). Sin embargo (punar) no veo (na... paśyāmi) ni (na) Tu (tava) principio (ādim) ni (na) (Tu) final (antam) ni (na) (Tu) zona intermedia (madhyam), ¡oh Señor del universo (viśva-īśvara)!, ¡oh Forma Universal (viśva-rūpa)!"||16||
किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च तेजोराशिं सर्वतो दीप्तिमन्तम्।
पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ताद्दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम्॥१७॥
Kirīṭinaṁ gadinaṁ cakriṇaṁ ca tejorāśiṁ sarvato dīptimantam|
Paśyāmi tvāṁ durnirīkṣyaṁ samantāddīptānalārkadyutimaprameyam||17||
"Te veo (paśyāmi tvām) llevando una corona/diadema (kirīṭinam), armado con un garrote (gadinam) y (ca) portando un disco (cakriṇam), una masa de esplendor (tejas-rāśim), totalmente (sarvatas) brillante (dīptimantam), difícil de ver (durnirīkṣyam), con la radiancia de un ardiente fuego y del sol (dīpta-anala-arka-dyutim) todo alrededor (samantāt), incomensurable (aprameyam)"||17||
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे॥१८॥
Tvamakṣaraṁ paramaṁ veditavyaṁ tvamasya viśvasya paraṁ nidhānam|
Tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā sanātanastvaṁ puruṣo mato me||18||
"Tú (tvam) (eres) imperecedero (akṣaram), supremo (paramam), y debes ser conocido (veditavyam). Tú (tvam) (eres) el Lugar de descanso/el Receptáculo/el Tesoro (muestra) —en el más alto grado --o "el Supremo Lugar de descanso", etc.-- (param)— de este universo (asya viśvasya). Tú (tvam) (eres) inmutable (avyayaḥ), el Protector del perpetuo dharma (śāśvata-dharma-goptā). Yo a Ti te considero (tvam... mataḥ me) (como) la Persona (puruṣaḥ) Eterna (sanātanaḥ)"||18||
अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्यमनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम्।
पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रं स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम्॥१९॥
Anādimadhyāntamanantavīryamanantabāhuṁ śaśisūryanetram|
Paśyāmi tvāṁ dīptahutāśavaktraṁ svatejasā viśvamidaṁ tapantam||19||
"Te veo (paśyāmi tvām) sin comienzo, zona media y final (an-ādi-madhya-antam), con infinito poderío (ananta-vīryam), con innumerables brazos (ananta-bāhum), con la luna y el sol como (Tus) ojos (śaśi-sūrya-netram), con (Tu) rostro como un ardiente fuego (dīpta-hutāśa-vaktram), (y) calentando (tapantam) a este universo (viśvam idam) con Tu radiancia (sva-tejasā)"||19||
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः।
दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन्॥२०॥
Dyāvāpṛthivyoridamantaraṁ hi vyāptaṁ tvayaikena diśaśca sarvāḥ|
Dṛṣṭvādbhutaṁ rūpamugraṁ tavedaṁ lokatrayaṁ pravyathitaṁ mahātman||20||
"Este (idam) espacio intermedio (antaram) entre Cielo y tierra (dyāvā-pṛthivyoḥ) está indudablemente penetrado (hi vyāptam) sólo por Ti (tvayā ekena), al igual que (ca) todas (sarvāḥ) las direcciones (diśaḥ). Después de ver (dṛṣṭvā) esta (idam) extraordinaria (adbhutam) (y) formidable (ugram) Forma (rūpam) Tuya (tava), ¡oh Alma Elevada (mahātman)!, los tres mundos (loka-trayam) están aterrados (pravyathitam)"||20||
अमी हि त्वां सुरसङ्घा विशन्ति केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति।
स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः॥२१॥
Amī hi tvāṁ surasaṅghā viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti|
Svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ stuvanti tvāṁ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ||21||
"Esas (amī hi) huestes de dioses (sura-saṅghāḥ) están entrando (viśanti) en Ti (tvām). Algunos (kecid), asustados (bhītāḥ), (Te) invocan (gṛṇanti) con manos juntas (prāñjalayaḥ). Tras decir (uktvā) «¡Salve!» (svasti iti), huestes de grandes videntes y seres perfeccionados (mahā-ṛṣi-siddha-saṅghāḥ) Te exaltan (stuvanti tvām) con copiosos himnos de alabanza (stutibhiḥ puṣkalābhiḥ)"||21||
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या विश्वेऽश्विनौ मरुतश्चोष्मपाश्च।
गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे॥२२॥
Rudrādityā vasavo ye ca sādhyā viśve'śvinau marutaścoṣmapāśca|
Gandharvayakṣāsurasiddhasaṅghā vīkṣante tvāṁ vismitāścaiva sarve||22||
"Rudra-s y Āditya-s (rudra-ādityāḥ), Vasu-s (vasavaḥ), Sādhya-s (sādhyāḥ), Viśva-s (viśve), los dos Aśvī-s (aśvinau), Marut-s (marutaḥ) y (ye ca... ca... ca) Ūṣmapa-s --una clase de antepasados-- (ūṣmapāḥ), (junto con) las huestes de músicos celestiales, Yakṣa-s, demonios, y seres perfeccionados (gandharva-yakṣa-asura-siddha-saṅghāḥ)... todos (sarve) Te observan con atención (vīkṣante tvām) y (ca eva) quedan maravillados (vismitāḥ)"||22||
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं महाबाहो बहुबाहूरुपादम्।
बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाहम्॥२३॥
Rūpaṁ mahatte bahuvaktranetraṁ mahābāho bahubāhūrupādam|
Bahūdaraṁ bahudaṁṣṭrākarālaṁ dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitāstathāham||23||
"¡Oh Tú, el de grandes brazos (mahā-bāho)!, tras ver (dṛṣṭvā) Tu (te) Gran (mahat) Forma (rūpam) dotada de muchos rostros y ojos (bahu-vaktra-netram), de muchos brazos, muslos y pies (bahu-bāhu-ūru-pādam), de muchos vientres (bahu-udaram), de muchos y formidables colmillos --se refiere a colmillos de elefantes-- (bahu-daṁṣṭrā-karālam), los mundos --o también "la gente"-- (lokāḥ) están aterrados (pravyathitāḥ), al igual que yo (tathā aham)"||23||
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम्।
दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो॥२४॥
Nabhaḥspṛśaṁ dīptamanekavarṇaṁ vyāttānanaṁ dīptaviśālanetram|
Dṛṣṭvā hi tvāṁ pravyathitāntarātmā dhṛtiṁ na vindāmi śamaṁ ca viṣṇo||24||
"Tras verte (dṛṣṭvā hi tvām) tocando el firmamento (nabhas-spṛśam), ardiente (dīptam), con muchos colores (aneka-varṇam), con la boca totalmente abierta (vyātta-ānanam), (y) con grandes ojos llameantes (dīpta-viśāla-netram), ¡oh Viṣṇu (viṣṇo)!, yo, con mi ser interior aterrado (pravyathita-antar-ātmā), no hallo (na vindāmi) (ni) constancia/contento (dhṛtim) ni (ca) tranquilidad/paz (śamam)"||24||
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि।
दिशो न जाने न लभे च शर्म प्रसीद देवेश जगन्निवास॥२५॥
Daṁṣṭrākarālāni ca te mukhāni dṛṣṭvaiva kālānalasannibhāni|
Diśo na jāne na labhe ca śarma prasīda deveśa jagannivāsa||25||
"Y (ca) tras ver (dṛṣṭvā eva) Tus (te) bocas (mukhāni) con formidables colmillos --se refiere a colmillos de elefantes-- (daṁṣṭrā-karālāni) —como el fuego del tiempo (kāla-anala-sannibhāni)—, no estoy consciente (na jāne) de las direcciones (diśaḥ), y (ca) no encuentro (na labhe) refugio (śarma). ¡Oh Señor de los dioses (deva-īśa), Morada del universo (jagat-nivāsa), sé benévolo (prasīda)!"||25||
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः।
भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथासौ सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः॥२६॥
Amī ca tvāṁ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ sarve sahaivāvanipālasaṅghaiḥ|
Bhīṣmo droṇaḥ sūtaputrastathāsau sahāsmadīyairapi yodhamukhyaiḥ||26||
"Y (ca) hacia Ti (tvām) (van) todos (sarve) esos (amī) hijos (putrāḥ) de Dhṛtarāṣṭra (dhṛtarāṣṭrasya), junto con las huestes de reyes (saha eva avanipāla-saṅghaiḥ), Bhīṣma (bhīṣmaḥ), Droṇa (droṇaḥ) y (tathā) ese (asau) hijo de Sūta --es decir, Karṇa-- (sūta-putraḥ), conjuntamente con nuestros principales guerreros (saha asmadīyaiḥ api yodhamukhyaiḥ)"||26||
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति दंष्ट्राकरालानि भयानकानि।
केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु सन्दृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः॥२७॥
Vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṁṣṭrākarālāni bhayānakāni|
Kecidvilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ||27||
"Ellos (te) entran (viśanti) apresuradamente (tvaramāṇāḥ) en (Tus) aterradoras (bhayānakāni) bocas (vaktrāṇi) con formidables colmillos --se refiere a los colmillos de elefantes-- (daṁṣṭrā-karālāni). Algunos (kecid), aferrados/adheridos (vilagnāḥ) entre (Tus) dientes (daśana-antareṣu), se ven (sandṛśyante) con (sus) cabezas aplastadas (cūrṇitaiḥ uttamāṅgaiḥ)"||27||
यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाः समुद्रमेवाभिमुखा द्रवन्ति।
तथा तवामी नरलोकवीरा विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति॥२८॥
Yathā nadīnāṁ bahavo'mbuvegāḥ samudramevābhimukhā dravanti|
Tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti||28||
"Al igual que (yathā) muchos (bahavaḥ) torrentes --lit. corrientes de agua-- (ambu-vegāḥ) de ríos (nadīnām) fluyen (abhimukhāḥ dravanti) hacia el océano solamente (samudram eva), similarmente (tathā) esos (amī) héroes del mundo de los hombres (nara-loka-vīrāḥ) ingresan (viśanti) en Tus llameantes bocas (tava... vaktrāṇi abhivijvalanti)"||28||
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः।
तथैव नाशाय विशन्ति लोकास्तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः॥२९॥
Yathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ|
Tathaiva nāśāya viśanti lokāstavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ||29||
"Así como (yathā) las mariposas de la luz (pataṅgāḥ) muy rápidamente --lit. con velocidad excesiva-- (samṛddha-vegāḥ) entran (viśanti) en el ardiente fuego (pradīptam jvalanam) para quedar destruidas (nāśāya), de igual manera (tathā eva) los hombres (lokāḥ) ingresan (viśanti) con gran prisa (samṛddha-vegāḥ) en Tus bocas (tava api vaktrāṇi) para quedar aniquilados (nāśāya)"||29||
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ताद्लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः।
तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो॥३०॥
Lelihyase grasamānaḥ samantādlokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ|
Tejobhirāpūrya jagatsamagraṁ bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo||30||
"Te relames --este es un intensivo de la raiz «lih», que significa «lamer»-- (lelihyase) devorando (grasamānaḥ) a todos los hombres/mundos (lokān samagrān) por todas partes (samantāt) con (Tus) ardientes bocas (vadanaiḥ jvaladbhiḥ). ¡Oh Viṣṇu (viṣṇo)!, después de llenar (āpūrya) al universo entero (jagat samagram) con Tus Esplendores/Feroces energías (tejobhiḥ... tava), Tus (tava) formidable (ugrāḥ) rayos de luz (bhāsaḥ) (lo) calientan/atormentan (pratapanti)"||30||
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो नमोऽस्तु ते देववर प्रसीद।
विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम्॥३१॥
Ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo namo'stu te devavara prasīda|
Vijñātumicchāmi bhavantamādyaṁ na hi prajānāmi tava pravṛttim||31||
"Dime (ākhyāhi me) quién (kaḥ) eres Tú (bhavān), que tienes una forma formidable (ugra-rūpaḥ). ¡Vaya una salutación (namas astu) para Ti (te), oh Tú, el mejor de los dioses (deva-vara), sé benévolo (prasīda)! Deseo (icchāmi) conocerte (vijñātum... bhavantam) como el Primordial (ādyam), porque (hi) no conozco (na... prajānāmi) Tu (tava) comportamiento --el término «pravṛtti» es demasiado ambiguo con muchos significados posibles-- (pravṛttim)"||31||
श्रीभगवानुवाच
कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः।
ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः॥३२॥
Śrībhagavānuvāca
Kālo'smi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ|
Ṛte'pi tvāṁ na bhaviṣyanti sarve ye'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ||32||
El venerable Señor (śrī-bhagavān) dijo (uvāca):
"Yo soy (asmi) el Tiempo que destruye mundos (kālaḥ... loka-kṣaya-kṛt), plenamente desarrollado (pravṛddhaḥ). Aquí (iha), (Yo) voy a (pravṛttaḥ) aniquilar (samāhartum) gente (lokān). Inclusive (api) sin (ṛte) ti (tvām) --sin la ayuda de Arjuna--, todos (sarve) los guerreros (yodhāḥ) que (ye) están estacionados (avasthitāḥ) en los ejércitos del enemigo (pratyanīkeṣu) dejarán de existir (na bhaviṣyanti)"||32||
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व जित्वा शत्रून्भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम्।
मयैवैते निहताः पूर्वमेव निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन्॥३३॥
Tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūnbhuṅkṣva rājyaṁ samṛddham|
Mayaivaite nihatāḥ pūrvameva nimittamātraṁ bhava savyasācin||33||
"Por lo tanto (tasmāt), ¡ponte de pie (tvam uttiṣṭha), obtiene (labhasva) la gloria (yaśaḥ), (y) después de conquistar (jitvā) a (tus) enemigos (śatrūn), disfruta (bhuṅkṣva) de un próspero y floreciente (samṛddham) reino (rājyam)! ¡Oh tú, ambidiestro (savyasācin), a ellos (ya) los he matado (mayā eva ete... nihatāḥ) antes (pūrvam eva), sé (bhava) meramente la causa instrumental (nimitta-mātram)!"||33||
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च कर्णं तथान्यानपि योधवीरान्।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान्॥३४॥
Droṇaṁ ca bhīṣmaṁ ca jayadrathaṁ ca karṇaṁ tathānyānapi yodhavīrān|
Mayā hatāṁstvaṁ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān||34||
"¡Mata (tvam jahi) a Droṇa (droṇam), a Bhīṣma (bhīṣmam), a Jayadratha (jayadratham), y (ca... ca... ca) a Karṇa (karṇam), al igual que (tathā api) a los otros (anyān) heroicos guerreros (yodha-vīrān) que Yo (ya) he matado (mayā hatān)! ¡No estés inquieto y perturbado mentalmente (mā vyathiṣṭhā), (y) lucha (yudhyasva)! Conquistarás (jetāsi) a los enemigos (sapatnān) en batalla (raṇe)"||34||
सञ्जय उवाच
एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी।
नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य॥३५॥
Sañjaya uvāca
Etacchrutvā vacanaṁ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī|
Namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ sagadgadaṁ bhītabhītaḥ praṇamya||35||
Sañjaya (sañjayaḥ) dijo (uvāca):
Tras escuchar (śrutvā) estas (etad) palabras (vacanam) del De largos cabellos --de Kṛṣṇa-- (keśavasya), el que usa una corona/diadema --Arjuna-- (kirīṭī), con las manos juntas (kṛtāñjaliḥ) (y) temblando (vepamānaḥ), tras hacer otra vez una salutación (namaskṛtvā bhūyas eva) (y) tras postrarse (praṇamya) excesivamente asustado (bhītabhītaḥ), le dijo a Kṛṣṇa (āha kṛṣṇam) tartamudeando (sagadgadam)||35||
अर्जुन उवाच
स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या जगत्प्रहृष्यत्यनुरज्यते च।
रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः॥३६॥
Arjuna uvāca
Sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagatprahṛṣyatyanurajyate ca|
Rakṣāṁsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ||36||
Arjuna (arjunaḥ) dijo (uvāca):
"¡Oh Señor de los sentidos (hṛṣīkeśa)! Alabándote (tava prakīrtyā), el universo (jagat) apropiadamente (sthāne) se regocija (prahṛṣyati) y (ca) se deleita (anurajyate). Los rakṣas-s --demonios malignos-- (rakṣāṁsi), temerosos (bhītāni), corren (dravanti) (en todas) direcciones (diśaḥ), y (ca) todas (sarve) las huestes de seres perfeccionados (siddha-saṅghāḥ) se postran (ante Ti) (namasyanti)"||36||
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन् गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे।
अनन्त देवेश जगन्निवास त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत्॥३७॥
Kasmācca te na nameranmahātman garīyase brahmaṇo'pyādikartre|
Ananta deveśa jagannivāsa tvamakṣaraṁ sadasattatparaṁ yat||37||
"¡Oh Alma Elevada (mahā-ātman)!, ¿y (ca) por qué (kasmāt) no deberían ellos inclinarse (te na nameran) ante el Creador Primordial (ādi-kartre) que es incluso más grande --lit. «más Guru»-- (garīyase... api) que Brahmā (brahmaṇaḥ)? ¡Oh Infinito (ananta), Señor de los dioses (deva-īśa), Morada del universo (jagat-nivāsa)! Tú (tvam) (eres) imperecedero (akṣaram), ser y no ser (sat asat), (y) Eso (tad) que (yad) (es) Supremo --o «que está más allá»-- (param)"||37||
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम त्वया ततं विश्वमनन्तरूप॥३८॥
Tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇastvamasya viśvasya paraṁ nidhānam|
Vettāsi vedyaṁ ca paraṁ ca dhāma tvayā tataṁ viśvamanantarūpa||38||
"Tú (tvam) (eres) el Primer Dios (ādi-devaḥ), la Persona (puruṣaḥ) Antigua/Primigenia (purāṇaḥ). Tú (tvam) (eres) el Supremo (param) Tesoro/Lugar de Reposo (nidhānam) de este universo (asya viśvasya). Tú eres (asi) (tanto) el Conocedor (vettā) como (ca) el objeto cognocible (vedyam), y también (ca) la Morada (dhāma) Suprema (param). ¡Oh Tú, el de Forma Infinita (ananta-rūpa)!, el universo (viśvam) está penetrado (tatam) por Ti (tvayā)"||38||
वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कः प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च।
नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वः पुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते॥३९॥
Vāyuryamo'gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṁ prapitāmahaśca|
Namo namaste'stu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo'pi namo namaste||39||
"Tú (tvam) (eres) Vāyu (vāyuḥ), Yama (yamaḥ), Agni (agniḥ), Varuṇa (varuṇaḥ), la Luna (śaśāṅkaḥ), Prajāpati (prajāpatiḥ), and (ca) the paternal great-grandfather (prapitāmahaḥ). ¡Vaya una y otra vez una salutación (namas namas... astu) para Ti (te) mil veces (sahasrakṛtvas)! ¡Repetidas salutaciones (namas namas) a Ti (te) nuevamente (punar), e incluso (ca... api) otra vez (bhūyas)!"||39||
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते नमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व।
अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वं सर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः॥४०॥
Namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo'stu te sarvata eva sarva|
Anantavīryāmitavikramastvaṁ sarvaṁ samāpnoṣi tato'si sarvaḥ||40||
"Salutación (namas) a Ti (te) desde el frente (purastāt) y (atha) desde atrás (pṛṣṭhatas). Vaya una salutación (namas astu) para Ti (te) desde todas las direcciones (sarvatas eva), ¡oh Todo (sarva)! Tú (tvam), siendo de infinito poderío e inconmensurable heroismo/fortaleza (ananta-vīrya-amita-vikramaḥ), lo penetras todo (sarvam samāpnoṣi), (y) por consiguiente (tatas), eres (asi) todo (sarvaḥ)"||40||
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं हे कृष्ण हे यादव हे सखेति।
अजानता महिमानं तवेदं मया प्रमादात्प्रणयेन वाऽपि॥४१॥
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि विहारशय्यासनभोजनेषु।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम्॥४२॥
Sakheti matvā prasabhaṁ yaduktaṁ he kṛṣṇa he yādava he sakheti|
Ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ mayā pramādātpraṇayena vā'pi||41||
Yaccāvahāsārthamasatkṛto'si vihāraśayyāsanabhojaneṣu|
Eko'thavāpyacyuta tatsamakṣaṁ tatkṣāmaye tvāmahamaprameyam||42||
"Al no conocer (ajānatā... mayā) esta (idam) Grandeza (mahimānam) Tuya (tava), cualquier cosa (yad) que haya dicho yo (uktam... mayā) violentamente/inoportunamente (prasabham) pensando (matvā) «Amigo» --es decir, que Kṛṣṇa era el amigo de Arjuna-- (sakhā iti), por negligencia (pramādāt) o incluso (vā api) por afecto (praṇayena), ¡oh (he) Kṛṣṇa (kṛṣṇa), oh (he) descendiente de Yadu (yādava), oh (he) amigo (sakhā iti)!, (y) si (yad ca) se te faltó --lit. «se te falta»-- el respeto (asatkṛtaḥ asi) en broma (avahāsa-artham) durante juegos, en la cama, sentados o comiendo (vihāra-śayyā-āsana-bhojaneṣu), (ya sea) en soledad (ekaḥ) o incluso (athavā api) abiertamente --lit. en presencia de ellos-- (tad-samakṣam), ¡oh Acyuta! --Imperecedero, Que no ha caído-- (acyuta), yo (aham) te pido perdón a Ti (kṣāmaye tvām), que eres inconmensurable (aprameyam), por eso (tad)"||41-42||
पितासि लोकस्य चराचरस्य त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान्।
न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्यो लोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव॥४३॥
Pitāsi lokasya carācarasya tvamasya pūjyaśca gururgarīyān|
Na tvatsamo'styabhyadhikaḥ kuto'nyo lokatraye'pyapratimaprabhāva||43||
"Tú (tvam) eres (asi) el Padre (pitā) de este mundo consistente en lo que se mueve y no se mueve (lokasya cara-acarasya... asya), (Tú eres) el Objeto de Adoración (pūjyaḥ), el Guru (guruḥ), y (ca) Alguien Más Grande/Venerable (que el Guru) (garīyān). No hay (na... asti) (otro) igual a Ti (tvad-samaḥ). ¡Oh Tú, el de inigualable Poder/Majestuosidad (apratima-prabhāva)!, ¿cómo (podría haber) (kutas) otro (anyaḥ) superior (a Ti) (abhyadhikaḥ) en los tres mundos (loka-traye api)?"||43||
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम्।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः प्रियः प्रियाया अर्हसि देव सोढुम्॥४४॥
Tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṁ prasādaye tvāmahamīśamīḍyam|
Piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyā arhasi deva soḍhum||44||
"Por ende (tasmāt), inclinando (praṇamya) (y) postrando (praṇidhāya) (mi) cuerpo (kāyam), yo (aham) te propicio, Señor Merecedor de alabanza (prasādaye tvām... īśam īḍyam). ¡Oh Dios (deva)!, por favor, ten paciencia (conmigo) --faltó «mama»-- (arhasi... soḍhum) al igual que (iva... iva) el padre (pitā) (tiene paciencia) con (su) hijo (putrasya), el amigo (sakhā) con el amigo (sakhyuḥ), (y) el amado (priyaḥ) con la amada (priyāyāḥ)"||44||
अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वा भयेन च प्रव्यथितं मनो मे।
तदेव मे दर्शय देव रूपं प्रसीद देवेश जगन्निवास॥४५॥
Adṛṣṭapūrvaṁ hṛṣito'smi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṁ mano me|
Tadeva me darśaya deva rūpaṁ prasīda deveśa jagannivāsa||45||
"Estoy complacido/feliz (hṛṣitaḥ asmi) viendo (dṛṣṭvā) lo que nunca se ha visto antes (adṛṣṭa-pūrvam), pero (ca) mi (me) mente (manas) está afligida (pravyathitam) por el miedo (bhayena). ¡Oh Dios (deva), muéstrame (me darśaya) esa (tad eva) forma --se refiere a la forma humana de Kṛṣṇa-- (rūpam)! ¡Sé benévolo (prasīda), oh Señor de los dioses (deva-īśa), oh Morada del universo (jagat-nivāsa)!"||45||
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्तमिच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव।
तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते॥४६॥
Kirīṭinaṁ gadinaṁ cakrahastamicchāmi tvāṁ draṣṭumahaṁ tathaiva|
Tenaiva rūpeṇa caturbhujena sahasrabāho bhava viśvamūrte||46||
"Yo (aham) deseo (icchāmi) verte (tvām draṣṭum) llevando una corona/diadema (kirīṭinam), armado con un garrote (gadinam), y (tathā eva) teniendo en la mano el Disco (cakra-hastam). ¡Oh Tú, el De mil brazos (sahasra-bāho) que está Dotado de una Forma Universal (viśva-mūrte), vuélvete (bhava) con esa mismísima forma de cuatro brazos (tena eva rūpeṇa catur-bhujena)!"||46||
श्रीभगवानुवाच
मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं रूपं परं दर्शितमात्मयोगात्।
तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम्॥४७॥
Śrībhagavānuvāca
Mayā prasannena tavārjunedaṁ rūpaṁ paraṁ darśitamātmayogāt|
Tejomayaṁ viśvamanantamādyaṁ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam||47||
El venerable Señor (śrī-bhagavān) dijo (uvāca):
"Por mí, (ya) que estoy complacido (mayā prasannena) contigo (tava), ¡oh Arjuna (arjuna)!, —a través de Mi Yoga --o "a través del Yoga del Ser"-- (ātma-yogāt)—, ha sido mostrada (darśitam) esta (idam) suprema (param), radiante (tejas-mayam), infinita (anantam) (y) primordial (ādyam) Forma (rūpam) Universal (viśvam) Mía (me) que (yad) no ha sido vista nunca antes (na dṛṣṭa-pūrvam) por nadie más que tú (tvad-anyena)"||47||
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानैर्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः।
एवंरूपः शक्य अहं नृलोके द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर॥४८॥
Na vedayajñādhyayanairna dānairna ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ|
Evaṁrūpaḥ śakya ahaṁ nṛloke draṣṭuṁ tvadanyena kurupravīra||48||
"Ni (na) mediante los Veda-s, los sacrificios, y los estudios (veda-yajña-adhyayanaiḥ), ni (na) mediante los actos de caridad (dānaiḥ), ni (na ca) mediante rituales (kriyābhiḥ), ni (na) mediante severas austeridades (tapobhiḥ ugraiḥ), puede alguien más que tú verme (śakyaḥ aham... draṣṭum tvad-anyena) con tal Forma (evaṁrūpaḥ) en el mundo de los hombres (nṛ-loke), ¡oh héroe de los Kuru-s (kuru-pravīra)!"||48||
मा ते व्यथा मा च विमूढभावो दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम्।
व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य॥४९॥
Mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṁ ghoramīdṛṅmamedam|
Vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṁ tadeva me rūpamidaṁ prapaśya||49||
"¡Que no haya para ti (ninguna) agitación o confusión --lit. «un estado confundido»-- (mā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvaḥ) por ver (dṛṣṭvā) esta (idam) terrible (ghoram) Forma (rūpam) Mía (mama) dotada de tales cualidades (īdṛk)! Libre del miedo (vyapetabhīḥ) (y) gratificado en (tu) mente (prītamanāḥ), por lo tanto --si se une «tad eva» con «idam», podría significar "esa misma" o incluso "esta misma", forzando un poco el texto-- (tad eva), ¡contempla (prapaśya) de nuevo (punar) esta (idam) Forma --la forma como el Kṛṣṇa humano-- (rūpam) Mía (me)!"||49||
सञ्जय उवाच
इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः।
आश्वासयामास च भीतमेनं भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा॥५०॥
Sañjaya uvāca
Ityarjunaṁ vāsudevastathoktvā svakaṁ rūpaṁ darśayāmāsa bhūyaḥ|
Āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṁ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā||50||
Sañjaya (sañjayaḥ) dijo (uvāca):
De esta manera (iti), tras hablarle así a Arjuna (arjunam... tathā uktvā), Vāsudeva (vāsudevaḥ) (le) mostró --un perfecto perifrástico en toda su gloria-- (darśayāmāsa) nuevamente (bhūyas) Su propia (svakam) Forma (rūpam). Y (ca) el Alma Elevada --el Señor Kṛṣṇa-- (mahā-ātmā), después de asumir (bhūtvā) otra vez (punar) (Su) Forma plácida y auspiciosa (saumya-vapus), confortó/calmó --otro perfecto perifrástico-- (āśvāsayāmāsa) a este aterrado (Arjuna) (bhītam enam)||50||
अर्जुन उवाच
दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन।
इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः॥५१॥
Arjuna uvāca
Dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana|
Idānīmasmi saṁvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṁ gataḥ||51||
Arjuna (arjunaḥ) dijo (uvāca):
"Tras ver (dṛṣṭvā) esta (idam) plácida (saumyam) (y) humana (mānuṣam) Forma (rūpam) Tuya (tava), ¡oh Tú que agitas a los hombres (jana-ardana)!, ahora (idānīm) he vuelto a la conciencia (asmi saṁvṛttaḥ sacetāḥ) (y) he restaurado mi conciencia (normal) (prakṛtim gataḥ)"||51||
श्रीभगवानुवाच
सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम।
देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः॥५२॥
Śrībhagavānuvāca
Sudurdarśamidaṁ rūpaṁ dṛṣṭavānasi yanmama|
Devā apyasya rūpasya nityaṁ darśanakāṅkṣiṇaḥ||52||
El venerable Señor (śrī-bhagavān) dijo (uvāca):
"Tú has visto (dṛṣṭavān asi) esta (idam) Forma (rūpam) Mía (mama) que (yad) es muy difícil de ver (su-durdarśam). Incluso (api) los dioses (devāḥ) siempre (nityam) desean la visión (darśana-kāṅkṣiṇaḥ) de esta Forma (asya rūpasya)"||52||
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया।
शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा॥५३॥
Nāhaṁ vedairna tapasā na dānena na cejyayā|
Śakya evaṁvidho draṣṭuṁ dṛṣṭavānasi māṁ yathā||53||
"Tal como (yathā) Tú me has visto (dṛṣṭavān asi mām), no se puede verme (na aham... śakyaḥ... draṣṭum) de tal manera (evaṁvidhaḥ) ni (na) mediante los Veda-s (vedaiḥ), ni (na) mediante austeridad (tapasā), ni (na) mediante caridad (dānena), ni (na ca) mediante un sacrificio (ijyayā)"||53||
भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन।
ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप॥५४॥
Bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṁvidho'rjuna|
Jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena praveṣṭuṁ ca parantapa||54||
"Pero (tu), ¡oh Arjuna (arjuna)!, mediante devoción unidirigida e indivisible (bhaktyā... ananyayā) se me puede realmente conocer, ver y penetrar (śakyaḥ aham... jñātum draṣṭum ca tattvena praveṣṭum) de tal manera (evaṁvidhaḥ), ¡oh destructor de enemigos (parantapa)!"|54||
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः।
निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव॥५५॥
Matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ|
Nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava||55||
"El que (yaḥ sa) haga acciones para Mí (mad-karma-kṛt), esté consagrado a Mí (mad-paramaḥ), (y) sea Mi devoto (mad-bhaktaḥ), desprovisto de apego (saṅga-varjitaḥ) (y) libre de la enemistad (nirvairaḥ) con relación a todos los seres (sarva-bhūteṣu), se dirige (eti) hacia Mí (mām), ¡oh descendiente de Pāṇḍu (pāṇḍava)!"||55||
Información Adicional
Este documento ha sido concebido por Gabriel Pradīpaka, uno de los dos fundadores de este sitio, y guru espiritual versado en idioma Sánscrito y filosofía Trika.
Para mayor información sobre Sánscrito, Yoga y Filosofía India; o si quieres hacerme algún comentario, preguntar algo o corregir algún error, siéntete libre de contactarnos: Ésta es nuestra dirección de correo.
| Regresa a X. Vibhūtiyoga |









